Pred ambasádami sme žiadali stopnutie sankcií voči Sýrii. Na MDŽ sme volali po skutočnej rovnoprávnosti. Písali sme o kultúrnej vojne pravice a zľahčovaní izraelského apartheidu. Takto sme sa popasovali s ďalším ťažkým týždňom v kapitalizme.
6. marec
VÝROČIE REPRESIÍ VOČI ĽAVICI
Svetová federácia demokratickej mládeže (WFDY):
„Uplynul rok od únosu súdruhov z Leninského komunistického zväzu mládeže Ukrajiny Michaila a Alexandra Kononovičovcov. Súdruhov z našej členskej organizácie v krajine uniesla bezpečnostná služba reakčného ukrajinského režimu.
Od začiatku bolo jasné, že ich zatknutie je fraška. Obvinenia zo špionáže v službách Ruska a Bieloruska, z organizovania štátneho prevratu a ďalšie vymyslené lži boli len zámienkou na represie voči našim súdruhom prostredníctvom politického procesu, ktorý sa zakladá len na príspevkoch na Facebooku. Nebolo to nič nové, keďže od štátneho prevratu zorganizovaného USA, EÚ a NATO v roku 2014 a postavenia komunizmu mimo zákona v roku 2015 je politické prenasledovanie antiimperialistických a komunistických bojovníkov každodennou realitou, ktorá sa iba stupňuje.
Teraz, po roku od zatknutia, roku mučenia, roku lží, roku zastrašovania fašistami pod ochranou režimu, sa boj za ich oslobodenie nemôže zastaviť. Po tom, čo boli v posledných mesiacoch premiestnení z vyšetrovacej väzby do domáceho väzenia, sa ich situácia nezlepšila, ale iba začali trpieť novým násilím.
Dnes opakujeme, že zodpovednosť za ich fyzickú nedotknuteľnosť nesie nielen reakčný ukrajinský režim, ale aj imperialistické sily, ako sú USA, EÚ a NATO, ktoré ho podporujú.
My, antiimperialistická mládež, musíme pokračovať v boji za ich oslobodenie a ukončenie prenasledovania našich súdruhov. Pretože my nenecháme žiadneho súdruha za sebou, ani na Ukrajine, ani nikde inde. A pretože vieme, že za represiami sa skrýva cieľ zastrašiť nás, aby sme prestali bojovať. Vládnucim triedam to hovoríme nahlas a jasne: napriek represiám neprestaneme bojovať, kým nevybudujeme svet bez vykorisťovania a akéhokoľvek útlaku.“
Sami sme sa postavili za ľudské a politické práva našich súdruhov Kononovičovcov v novembri minulého roka, keď sme doručili protestný list ukrajinskému veľvyslancovi na Slovensku. Budeme naďalej upozorňovať na represie voči ľavici na Ukrajine i vo všetkých krajinách sveta.
Prečítajte si viac v našom článku: https://flm.sk/oslobodte-lavicu-na-ukrajine/
BANDERA NIE JE HRDINA
„Rozmohl se nám tady takový nešvar“ – kým priaznivci ruského prezidenta Putina a obhajcovia vojenskej agresie na Ukrajine označujú za „banderovca“ každého, kto prejaví štipku solidarity s napadnutou krajinou, rozmáha sa nám tu aj opačný, možno ešte nebezpečnejší trend – snaha časti pravicovo-liberálneho spektra o ospravedlnenie, spochybňovanie či bagatelizáciu zločinov banderovcov a ich prezentáciu ako neškodných bojovníkov za slobodu či nezávislosť svojej krajiny.
Samotná Ukrajina, ak sa chce stať súčasťou „nášho“ sveta, súčasťou zjednotenej Európy, mala by si dôkladne premyslieť, na akých vzoroch a historických odkazoch chce vystavať svoju novodobú národnú identitu.
Z nášho pohľadu totiž nie je dôležité len to, že niekto bojuje za nezávislosť svojej krajiny, ale aj to, akú víziu nezávislého štátu prezentuje. A tá Banderova bola jasne nacionalistická, antisemitská a autoritárska. Bola to vízia štátu, v ktorom niet miesta pre národnostné a náboženské menšiny či pre ľavicovo a liberálne zmýšľajúcich občanov. Na mnohých miestach už začínalo dochádzať k snahám o jej naplnenie, čo sa nezaobišlo bez obetí. Aj keď samotný Bandera na mnohých zločinoch UPA osobne neparticipoval, pravdou je, že ich nikdy ani len verbálne neodsúdil.
Skutočnosť, že Bandera bol určitú dobu Nemcami väznený, preto považujeme z tohto za irelevantnú. Neschopnosť jednotlivých nacionalistických hnutí dlhodobo a konštruktívne spolupracovať totiž vychádza priamo zo samotnej podstaty ich ideológie.
Ešte pár poznámok ku „kauze“ tričiek p. Poliačika, bývalého poslanca NR SR, a jeho krkolomným pokusom o „vysvetlenie“ estetiky jeho obliekania. V civilizovanom svete je úplne normálne, že niektoré symboly či heslá sa jednoducho viac nepoužívajú práve z dôvodu ich zneužitia nacistickým Nemeckom. Ak sa niekto rozhodol v 21. storočí vyrábať oblečenie obsahujúce emblém jednotky SS „Galizien“, je to prinajmenšom zvláštne. Ak je použitá v kombinácii s farbami banderovkej vlajky, tu už je tých „náhod“ na náš vkus priveľa…
Za slobodnú Ukrajinu, bez Putina a banderovcov!
BANÍCI SA NEVZDALI
6. marca 1974 baníci v Spojenom kráľovstve odvolali svoj štvortýždňový štrajk po tom, ako prijali ponuku 35 % navýšenia mzdy, obrovské víťazstvo, ktoré už predtým spôsobilo pád konzervatívnej vlády.
Konzervatívci zaviedli nariadenie, ktoré obmedzovalo zvyšovanie miezd na 7 % v čase, keď inflácia dosahovala 9 až 10 % a základná mzda baníkov nebola schopná pokryť životné náklady bez toho, aby sa odrobili značné nadčasy.
V novembri baníci iniciovali zákaz nadčasov, po ktorom vláda zaviedla trojdňový pracovný týždeň, obmedzila fungovanie priemyslu a zaviedla pravidelné odstávky elektriny, aby sa ušetrilo uhlie a bolo tak možné odolať prípadnému štrajku. Vláda ponúkla zvýšenie platov o 16,5 %, čo však baníci odmietli.
Keď Národný odborový zväz baníkov začal hlasovať o štrajku, konzervatívci vyhlásili všeobecné voľby pod heslom „Kto vládne krajine?“ (hovoriac: buď vláda, alebo odbory). Po spustení štrajku konzervatívci voľby prehrali a mzdová rada odporučila zvýšenie platov o 29 %. Nová labouristická vláda súhlasila s realizáciou dohody, ktorá sa rovnala 35 % zvýšeniu a štrajk sa skončil. Kongres odborových zväzov prisľúbil vláde, že nepodporí štrajky iných zamestnancov s cieľom dosiahnuť podobné zvýšenie miezd a že odboroví predáci využijú svoj vplyv na zníženie mzdových požiadaviek zamestnancov.
7. marec
SMUTNÝ KONIEC MESTA MÓDY
Starší z nás si ešte spomenú na školské hodiny zemepisu, kde sa hovorilo o Trenčíne ako o „meste módy“. To je týmto rokom definitívne minulosťou. Textilná tradícia v tomto meste zaniká po viac ako storočí a pripomína nám smutný fakt, že so zrušením výrobných odvetví mestá prichádzajú aj o podstatnú časť svojej historickej identity.
Svoj koniec ohlásila posledná veľká odevná firma v Trenčíne, spoločnosť Accord, v poslednej fáze svojej existencie zamestnávajúca vyše 100 ľudí.
Predtým skončili dva veľké odevné podniky: V roku 2007 tu zatvoril svoje brány hlavný výrobný závod spoločnosti Ozeta. Pretrval iba závod v Topoľčanoch, ktorý sa stal pôsobiskom nástupníckej firmy po tom, ako sa materská spoločnosť dostala do konkurzu. V roku 2009 skončila výrobu po viac ako sto rokoch spoločnosť Merina. Jej areál sa aj napriek snahám odbornej verejnosti a občianskych aktivistov nepodarilo vyhlásiť za kultúrnu pamiatku. Tradíciu textilnej výroby už viac nemá čo pripomínať.
Celkový obraz úpadku odevného priemyslu dokresľuje neslávny koniec odevného veľtrhu „Trenčín mesto módy“ v roku 2008. Vzhľadom na úpadok domácej produkcie už nebolo čo vystavovať… Napriek pokusom o jeho vzkriesenie už nikdy nedosiahol niekdajšiu slávu.
Podrobnejšie info k histórii úpadku odevnej tradície v meste Trenčín nájdete tu:
https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/659157-ozeta-merina-a-teraz-accord-v-byvalom-meste-mody-nezostalo-ani-torzo-odevnej-slavy/
8. marec
MDŽ – ZA REVOLUČNÉ OSLOBODENIE ŽIEN
V roku 1910 sa v Dánsku konala Medzinárodná socialistická konferencia žien, ktorá na návrh nemeckej socialistky Luise Zietzovej a s podporou nemeckej marxistky Clary Zetkinovej vyhlásila 8. marec za Medzinárodný deň žien. O vyše storočie neskôr je MDŽ príležitosťou na oslavu úspechov žien a zvyšovanie povedomia o pokračujúcom boji za zrovnoprávnenie.
Ženy naďalej znášajú dvojité bremeno uvalené kapitalizmom a patriarchátom: utláčané ako ľudia práce, utláčané ako ženy.
WFDY píše: „Stále existuje celá štruktúra sociálnej a ekonomickej nerovnosti s rôznymi formami násilia, ktoré sa prejavujú v nedostatočnom prístupe k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, v sexuálnej deľbe práce, sexuálnom a sociálnom násilí, u žien, ktoré sa ocitli v prostitučnom priemysle, zavraždené či v ekonomickej, politickej, sociálnej a právnej diskriminácii.“
Podľa OSN je významný zdroj nerovnosti aj v oblasti digitálneho sveta. Prístup k internetu má o 259 miliónov menej žien ako mužov, hoci tvoria takmer polovicu svetovej populácie. Ak ženy nemajú k internetu prístup a necítia sa na internete bezpečne, nie sú schopné rozvíjať digitálne zručnosti potrebné na zapojenie sa do digitálneho priestoru, čo znižuje ich príležitosti na kariéru v oblastiach súvisiacich s vedou, technológiami, inžinierstvom a matematikou (STEM). Do roku 2050 bude 75 % pracovných miest súvisieť s oblasťami STEM. Napriek tomu dnes ženy zastávajú napríklad len 22 % pozícií v oblasti rozvoja umelej inteligencie.
BOJ PROTI CHYBÁM KAPITALIZMU
Naši priatelia v Lige mladých komunistov Británie píšu:
,,Uplynulý víkend členovia Ligy mladých komunistov bojovali v mestách po celej Británii proti potravinovej chudobe a zbierali nepostrádateľné veci pre miestne potravinové banky.
Vzhľadom na krízu, ktorá sa rozvíja v celej krajine, chudoba a ťažkosti v komunitách pracujúcej triedy prudko stúpajú. Je to chorá doba, pracujúci ľudia v jednej z najbohatších krajín planéty sa nedokážu uživiť. Toto je prekliaty dôkaz neľudského kapitalistického systému.
Ako komunisti neveríme, že riešením je charita, pretože pracujúci si zaslúžia viac ako omrvinky zo stola. Namiesto toho sa zameriavame na solidaritu, upozorňujeme na kruté dôsledky krízy na zisky, monopolistické úžerníctvo a úsporné opatrenia toryovcov a zároveň poskytujeme malú úľavu tým, ktorí v našich komunitách čelia ťažkej chudobe.
Budeme pokračovať v organizovaní zbierok a v kampaniach týkajúcich sa týchto otázok, kým to bude potrebné, a žiadny robotník alebo dieťa nezostane bez obživy.“
9. marec
POZNÁME DÔSLEDKY PRAVICOVEJ „POLITIKY IDENTITY“
Výsledky prieskumu CDC ukazujú, že americká mládež prežíva veľkú krízu. Ženy a LGBQ+ študentov pritom postihuje najviac. Takmer polovica LGBQ+ študentov vážne uvažovala o pokuse o samovraždu a viac ako 20 percent sa o ňu skutočne pokúsilo.
Konzervatívna pravica žije v predstave, kde byť trans je tak cool a zábavné, až sa to stáva „nákazou“ (z angl. transgender contagion). V skutočnosti byť LGBT v americkej (či slovenskej) škole zvyšuje riziko šikany a spáchania samovraždy. Vytvorili neexistujúcu hrozbu zo strany menšinovej skupiny, aby ospravedlnili nové druhy prenasledovania a vylúčenia.
Prečítajte si preklad celého článku: https://flm.sk/kulturna-vojna-pravice/
10. marec
END THE SIEGE
Zatiaľ čo EÚ používa ekonomické sankcie, Izrael podniká nad územím Sýrie pravidelné letecké útoky. USA okupujú Sýriu pre ropné zdroje bohatstva. Či už sankcie, alebo vojenská agresia, zakaždým sa jedná o vojnový zločin proti sýrskemu obyvateľstvu.
Žiadame okamžité ukončenie barbarských sankcií, ktoré docieľujú len jedno, a to utrpenie obyčajného ľudu!
Prečítajte si autorský článok na našom webe: https://flm.sk/ludia-hladuju-zruste-cezarsky-zakon/
11. marec
NESTRANNÉ MÉDIÁ V PRAXI
Pri nedávnom oznámení samozvaných demokratov E. Hegera a dlhšie prebiehajúcich pokusov pravice o vzkriesenie ich hnijúcej ideológie sa opätovne skloňuje isté „spájanie“. Vskutku, aj tých najväčších nepriateľov dokáže spojiť jedna vec – posluhovanie buržoázii a kapitálu a s tým spojené nekonečné možnosti pre zisk. Spomína sa i Pavel Macko, predseda Občianskych demokratov Slovenska. Ide o stranu ľuďmi nechcenú, a predsa médiami všemožne pretláčanú.
Prečítajte si viac v článku Miroslava Pomajdíka, podpredsedu hnutia Socialisti.sk o tom, ako kapitalistické médiá šikovne rozvracajú demokratický diškurz v prospech podpory pravicových naratívov:
„Mnoho ďalších osobností, analytikov, politológov, historikov, aktivistov, politikov sa jednoducho do hlavných médií nedostane, lebo im „ideologicky“ nevoňajú. Toto je veľmi nebezpečný jav, ktorý výrazne zasahuje do slobodnej diskusie s rôznymi pohľadmi na vec. Oháňajú sa kritickým myslením, no každý, kto prejaví iné kritické nazeranie, je hneď ostrakizovaný a vytláčaný z mediálneho priestoru. Tam zaznievajú aj také argumenty, že ten a ten je alebo bol politicky činný (pri Mackovi im to akosi nevadí)…“
12. marec
PRAVDA O PALESTÍNE PRECHÁDZA KOREKTÚROU
Bezpečnostná rada OSN 20. februára schválila vyhlásenie, ktoré médiá označili za „zmiernenú“ verziu predchádzajúceho návrhu rezolúcie, v ktorom sa od Izraela požadovalo, aby „okamžite zastavil osídľovanie okupovaného palestínskeho územia“. Vzťah takzvaného medzinárodného spoločenstva k palestínskemu boju sa vždy snažil „zmierniť“ desivú realitu. Akoby existovalo sprisahanie, ktoré bráni pomenovať realitu Palestíny a jej ľudu pravými slovami: vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, genocída, apartheid a ďalšie.
Viac o zľahčovaní izraelského apartheidu v našom preklade: https://flm.sk/pravda-o-palestine-prechadza-korekturou/
ZA NACISTOV KRADLA PUŠNÝ PRACH
12. marca 1912, sa narodila poľská židovská odbojárka Ala Gertnerová. Počas otrockej práce v muničnej továrni za nacistickej okupácie kradla Gertnerová pušný prach, ktorý pašovala väzňom v Auschwitzi Birkenau na výrobu granátov. Odboj v tábore použil tieto provizórne zbrane okrem iného na zničenie Krematória IV a zabitie niekoľkých dôstojníkov SS. Gertnerová a tri ďalšie ženy boli za svoju úlohu v povstaní v roku 1945 popravené.
