V nasledovnom článku, ktorý uverejníme na pokračovanie, sa pokúsime zostaviť krátky zoznam najviac využívaných antikomunistických tvrdení. Zároveň ich budeme jedno po druhom vyvracať a ukážeme si, že tieto tvrdenia sú len obyčajné propagandistické reči, ktoré boli neustálym opakovaním povýšené do stavu nespochybniteľných faktov.
1) Komunizmus (socializmus) je to isté ako nacizmus (fašizmus).
Dávnejšie som čítal jednu politologickú knihu, ktorá sa zaoberala extrémizmom. V úvodnej časti autor vysvetľoval, že niektorí politológovia vnímajú politické spektrum ako potkovu. Na jej ľavej strane je komunistická ideológia a na jej pravom konci naopak nacistická. Tieto konce sa síce nedotýkajú, ale aj napriek tomu majú k sebe veľmi blízko. Ja si osobne myslím, že je to nesprávny pohľad. Nacizmus je od komunizmu naozaj veľmi rozdielny. Vysvetlím na pár príkladoch prečo.
Ideológia nacizmu zakladá na silnom prvku vodcovstva. Nacizmus (a v tomto prípade aj fašizmus) sa nezaobíde bez vodcu. Je to integrálna súčasť ich organizácie. Bez silnej individuálnej autority sú náckovia stratení. Ich organizácia nepozná prvky demokracie a to ani v teoretickej rovine. Marxizmus a socializmus nepozná žiadnu funkciu „vodcu“. V tomto prípade môže nebezpečenstvo nastať jedine v prípade, že niekto dostane viacero funkcií a tým pádom sa mu v rukách bude kumulovať moc. Nacizmus je ideológiou rasizmu. Rasizmus je pevnou súčasťou ich „teórie“. Socializmus nepozná pojem rasizmu. Všetci sú si rovní (vrátane žien a mužov). Do tretice je nutné podotknúť, že komunizmus bol vždy najväčším odporcom nacizmu (tak isto ako nacisti najviac v politickej rovine neznášali komunistov). Väčšinou sa tu pravicoví ideológovia oháňajú paktom Ribbentrop-Molotov. Podľa tejto zmluvy uzavretej medzi Treťou ríšou a Sovietskym zväzom nemalo dôjsť k vzájomnej agresií, respektíve to bola zmluva o neútočení. Táto zmluva sa interpretuje ako „akt priateľstva“ dvoch totalitných ideológií. V skutočnosti má táto zmluva iné príčiny, o ktorých sa radšej nehovorí, aby sa nenarušil obraz dvoch diablov podávajúcich si ruku. Na túto tému tu však nieje priestor. Nakoniec ešte jedna dôležitá poznámka. Socializmus má silné vedecko-filozofické základy. Teoretickým základom je tu marxistická filozofia, dialektický materializmus a prepracovaná politická ekonómia. Na rozdiel od vedeckého jadra socializmu je nacizmus stavaný na nevedeckých a neracionálnych základoch. Je to zmes rasizmu, slepej nenávisti, bezmyšlienkovitej poslušnosti a pseudonáboženských nezmyslov (symbolika runového písma, severské božstvá, árijská krv…).
2) Pre 40 rokov socializmu je teraz na Slovensku zlá ekonomická situácia.
Toto tvrdenie spadá do kategórie výhovoriek. Je to metóda zametania problémov spôsobom: „Ja nič, ja sa snažím, to tí pred nami to pokazili.“ Ak je všade okolo vás bieda, nízke mzdy, zlá infraštruktúra, nevyhovujúce životné podmienky, zadĺženosť atď, nieje nič jednoduchšie než hodiť vinu na toho, kto „mi odovzdal štafetu“. Samozrejme, táto výhovorka môže mať mnohoraké podoby. Jednou z nich môže byť tvrdenie o „doháňaní Západu“. Ideológovia sa vám budú snažiť vtlačiť do hlavy, že ešte stále doháňame „bohaté“ kapitalistické krajiny Západu. „40 rokov socializmu tak zničilo našu ekonomiku a krajinu, že po prevrate v roku 1989 sme začínali od nuly a musíme makať zo všetkých síl, aby sa nám podarilo doraziť k skutočnému kapitalistickému raju“, budú omieľať dookola.
Pripomína mi to galejníkov, ktorí sú poháňaní k samovražednému tempu veslovania otrokárom, ktorý im tvrdí, že keď dorazia k brehu, môžu si konečne oddýchnuť a dostanú najesť. Tejto výhovorke pomáha mýtus o „skutočnom“ kapitalizme na Západe. Vraj tu ešte skutočný a nefalšovaný kapitalizmus nemáme. Preto sa musíme snažiť ho vybudovať. Vybudovať na základe západného vzoru. Tento blud je skutočne účinný. Bráni pochopeniu krutej reality. Toto JE kapitalizmus, Eldorádo neexistuje! To že na Západe majú vysokú životnú úroveň len potvrdzuje fakt, že postkomunistické krajiny (Slovensko, Česko, Maďarsko…) sú vnímané ako druhotriedne kapitalistické štáty. Sú to „montážne dielne“ a „sklady surovín“.
Viac o tomto probléme nájdete TU.
3) Červená armáda nás neoslobodila, ale pomohla k zavedeniu novej totality.
Podľa môjho skromného názoru, podobné tvrdenie môžu vypustiť do sveta dva druhy ľudí. V prvom rade sú to totálne historicky neznalí spoluobčania, ktorí na hodinách dejepisu zjavne spali. Za podobné tvrdenie by iste dostali pri odpovedi päťku ako hrom. Podruhé sú to ľudia, ktorí majú určité záujmy a v ich mene sú ochotní povedať čokoľvek. Toto tvrdenie spadá do kategórie totálnej lži a bohapustého bludu. Vysvetlím prečo.
Potom, ako Hitler obsadil Československo, vytvorili sa dve centrá zahraničného odporu. Jedno bolo vo Veľkej Británií (exilová vláda ČSR na čele s prezidentom Benešom) a druhé v Sovietskom zväze. Obe svojim spôsobom participovali na porážke Hitlera a oslobodeniu ČSR. Slovenskú časť ČSR oslobodila Červená armáda, za pomoci 1. československého armádneho zboru, rumunských vojakov atď… Domov sa vrátila aj exilová vláda z Anglicka. Bol opäť nastolený starý režim spred vojny. Beneš bol zas prezidentom a tento stav trval ešte tri roky po vojne. Konali sa voľby v ktorých zvíťazili komunisti. Tento stav trval až do roku 1948, kedy sa chopili domáci komunisti moci. Červená armáda na tom nemala vonkoncom žiadny podiel. Tento kardinálny propagandistický nezmysel je hodný poľutovania.
Pokračovanie v ďalšej časti.
T.D.