Máme dnes nízke mzdy kvôli štyridsiatim rokom socializmu ?

Hovorí sa, že papier znesie všetko. To isté platí zjavne aj o monitoroch počítačov. Úplnou náhodou som narazil pri internetovom surfovaní na jedno vtipné a zároveň zarážajúce tvrdenie. Vraj u nás treba naštartovať kapitalizmus, pretože po tých štyridsiatich rokoch socializmu máme čo doháňať. Stačí sa pozrieť na mzdy v štátoch bývalého Východného bloku. Sú v porovnaní so štátmi bývalého Západu výrazne nižšie. Určite za to môže ten hrozný socializmus, čo tu 40 rokov trýznil neborákov občanov. Niet divu, že sa nevieme spamätať a v úžasne zjednotenej Európe máme stále slabé mzdy.

Počul som už mnoho vecí, ale toto je skutočne perla. Viem, že kde je vôla, tam je cesta. Kde je vôla spájať dva, takmer až úplne nesúvisiace fakty, tam sa tak aj stane. Kde je vôľa ospravedlňovať mizériu obyčajného človeka, tam sa spája nízka mzda so socializmom. Skutočne netuším, ako sa k tomu dá dôjsť, ale ako vidíme, je to možné. Nedá mi na to nereagovať.

  1. Reálny socializmus padol v roku 1989. Ak sú moje výpočty správne, tak tu máme 28 (!) rokov „nové“ zriadenie. Akokoľvek toto nové zriadenie nazveme, prestaňme sa konečne vyhovárať na socializmus. Ak je toto naše „nové“ zriadenie tak úžasné, prečo potom ani po takmer troch desaťročiach od pádu socializmu nemáme ten sľubovaný farebný a slastný svet? Kde sú všetky tie pečené holuby a mana? To aj po 150 rokoch sa budeme vyhovárať, na relatívne krátku historickú periódu reálneho socializmu?
  2. Nerozumiem ako by sme mali naštartovať kapitalizmus, keď ho tu máme v plnej paráde. V súčasnosti je veľmi obľúbeným a rozširovaným mýtom, že „pravý“ kapitalizmus drieme stále niekde na západe. Je to skoro ako krčmová legenda, ktorú si rozprávajú kovboji niekde v salóne. Keď pôjdete ďaleko na západ, nájdete tam dravú a divokú rieku za ktorou leží Eldorádo. Povedzme, že tu ten kapitalizmus nemáme. Ak tu nemáme ani socializmus, tak čo potom? Je to snáď stredoveký feudalizmus? Mám taký pocit, že mnoho ľudí, ktorí používajú slovo kapitalizmus, mu v skutočnosti nerozumie. Majú popletenú predstavu o tom, čo to je. Z toho logicky vyplýva, že môžu mať skreslené predstavy o nejakom zázračnom „inom“ kapitalizme na západe. Odporúčam si vyčleniť 30 minút, uvariť dobre silnú kávu, zapnúť si wikipédiu a naštudovať si to.
  3. V stredoveku sa obľúbeným spôsobom ospravedlňovania zlých životných podmienok poddaných (resp. nevoľníkov) stalo sľubovanie posmrtného raja. Áno vieme, je vám ťažko, ale ak to tu vydržíte a budete poctivo a tvrdo pracovať pre pánov (svetských i cirkevných), tak sa vám po smrti pán Boh odplatí v nebi. Ako sa zmenil vzorec? Áno vieme, je vám ťažko, máte nízke mzdy. Je to kvôli tým hrozným komunistom, ale ak budete poctivo a tvrdo pracovať, tak sa isto raz dopracujete ku krásnemu životu. Hľa pozrite na západ!
  4. Kde je skutočná príčina nízkych miezd a biedy občanov postkomunistických krajín? V prvom rade je to samotný kapitalizmus dneška. Príbeh, ktorý má mnoho kapitol. Ako príklad si môžeme uviesť privatizáciu štátneho sektora – drancovanie dlhoročne budovaných štátnych podnikov. Ďalej si môžeme uviesť flexibilizáciu práce – kapitalistický výmysel. Je to vlastne zbavovanie sa zamestnancov s trvalým pracovným pomerom a naberanie živnostníkov a brigádnikov. V rovine morálky je na mieste spomenúť neoliberálny individualizmus a kapitalistický zmysel pre chamtivosť a sebectvo.
  5. Treba sa zamyslieť aj nad funkčnosťou odborov. Správne by sme mali hovoriť skôr o nefunkčnosti odborov a neschopnosti hájiť skutočne záujmy zamestnancov. Kde sú odbory, keď sú nízke mzdy?
  6. Po roku 1989 a po nástupe kapitalizmu, sme sa stali druhotriednou kapitalistickou krajinou. Je pravda, že v mzdách zaostávame, ale je to hlavne kvôli tomu, že sme sa dali takpovediac lacno. Nechali sme lacno rozpredať štátny majetok. Nechali sme sa lacno najímať do fabrík. Nechali sme si lacno utiecť krajinu do rúk kapitalistom z Eldoráda. Kapitalizmus je nadnárodný ekonomický systém. To znamená, že všetky kapitalistické krajiny sú prepojené rôznymi obchodnými vláknami. V niektorých krajinách sa tak koncentruje obrovské bohatstvo a naopak niektoré sú len výrobnou dielňou. Štáty bývalého Východu sú tým druhým. Nemajme ilúzie o dvojakosti kapitalizmu. My tu kapitalizmus máme, sme však len obrovskou a lacnou výrobnou linkou.
  7. Po roku 1989 sme sa stali ekonomicky „kolonizovaným“ územím. Do roku 1989 sa v Európe vyvíjali dva odlišné svety. Tak ako sa odlišne vyvíjala Európa a Amerika pred Krištofom Kolumbom. Obe navzájom oddelené územia mali svoje ekonomické, výrobné a iné špecifiká. Napríklad v ČSSR sa vyrábali prvotriedne zbrane a technika (napr. doteraz jazdiace nákladné automobily Praga V3S). Po páde socializmu však západný kapitalizmus expandoval na východ a takpovediac „kolonizoval“ nové územia. Zo dňa na deň sme sa stali novou kapitalistickou krajinou. Predkolumbovská Amerika sa tiež vyvíjala určitým smerom. Indiánske etniká vystavali vlastné mestá, pyramídy, vymysleli vlastný kalendár atď… Po roku 1492 sa však do Ameriky natlačili Európania a začali expandovať do každého jej kúta. Bývalý Východný blok sa zmenil na druhotriednu kapitalistickú skupinu štátov. Nové územia sa hneď začali ekonomicky drancovať a stali sa výrobnou linkou. Pred viac ako 500 rokmi niečo podobné postihlo Ameriku. Stala sa druhotriednou krajinou. Najprv im odviezli všetko zlato (u nás prebehla privatizácia) a potom z ich pôdy urobili plantáže na tabak a bavlnu (u nás sa začali stavať obrovské „západné“ fabriky).

 

Myslím si, že ak niekto tvrdí, že za súčasný zlý stav miezd a slabé odmeňovanie zamestnancov môže 40 rokov socializmu, je to ako keby tvrdil, že za biedu Európanmi zotročeného indiána z Južnej Ameriky môže predchádzajúce obdobie fungovania Aztéckej ríše. Myslím, že bolo uvedených dosť argumentov proti fabuláciám neoliberálnych ideológov a „expertov“. Ostatné je už len na triezvej úvahe čitateľa.

T. D.

Posted in Články.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *