Žena, život, sloboda a boj

Iránske autority čelia vzbure. Septembrová vražda Mahse Amini spáchaná mravnou políciou Iránu spustila obrovskú vlnu protestov. Ženy si v strede námestia strhávajú hidžáby a pália portréty iránskeho vodcu. Tieto protesty však nie sú vôbec prvé a netýkajú sa iba práv žien.

Mravná polícia vraždila

Keď prišla 22-ročná Mahsa Amini navštíviť svojho brata do Teheránu, zadržali ju príslušníci Gašt-e Eršadu, iránskej mravnej polície. Mravná polícia bola vytvorená za účelom trestať osoby, ktoré nedodržujú právne zakotvené islamské normy obliekania. Podľa autorít porušila zákon tým, že nosila hidžáb nevhodným spôsobom. Mladá Mahsa bola v policajnej dodávke kruto zbitá, autoritami jej bolo zásadne ublížené na zdraví. Bola odvezená do nemocnice, kde o tri dni neskôr, 16. septembra, zomrela. Jej smrť vyvolala masívne protesty a demonštrácie za práva žien. Podľa tlačovej agentúry HRANA bolo do soboty 3. decembra počas protestov zabitých 470 ľudí, z toho 64 maloletých.

Domovom mladej Mashe bol Saqquez, hlavné mesto západoiránskej provincie Kurdistán, ktorú z väčšej časti obývajú Kurdi. Protesty sa preto spočiatku šírili z periférnych oblastí národnostných menšín Iránu, ktoré postupne prešli do samého jadra. Okrem zrovnoprávnenia žien v iránskej spoločnosti si súčasné protesty kladú aj ďalší veľký cieľ, v čom sa do istej miery odlišujú od tých predchádzajúcich – odstránenie Islamskej republiky a všetkého, čo jej prináleží.

Nezahalená žena na verejnosti môže byť odsúdená až na 74 úderov bičom.

Kultúrna revolúcia si chcela ženy podmaniť

Po zvrhnutí Spojeným štátom naklonenej monarchie v Iráne nastúpila nová vláda na čele s Ajatolláhom Chomejním. V marci 1979 sa na Medzinárodný deň žien konali masívne protesty proti prvým krokom obmedzovania práv žien – zavedeniu povinného nosenia hidžábu. Počas tzv. kultúrnej revolúcie, keď si nový teokratický štát vydobyl určujúce postavenie aj v kultúrnej sfére, boli okrem krutého potlačenia akýchkoľvek liberálnych a ľavicových hnutí vrátane tých komunistických zvrátené aj všetky kroky vpred v ženských právach. Od júla 1980 bol nezahaleným ženám zakázaný vstup do štátnych a verejných budov. Od júla 1981 bolo povinné zahaľovanie právne zakotvené a od roku 1983 sa zaviedol telesný trest za nenosenie hidžábu. Každá nezahalená žena na verejnosti je odsúdená na bičovanie najviac 74 údermi.

Od čias revolúcie sa v priebehu nasledujúcich dekád v Iráne vytvorilo mohutné demokratické hnutie, ktoré sa naplno prejavilo v súčasných protestoch. Prvým výrazným prejavom hnutia boli študentské protesty z júla 1999 namierené proti zákazu reformného časopisu Salam. Nasledovali študentské protesty z roku 2003, ktoré sa dožadovali demokratických reforiem. V roku 2009 sa konali protivládne protesty Zelená revolúcia, keď 3 milióny Iráncov vyšli do ulíc Teheránu, aby vyjadrili nespokojnosť s výsledkami prezidentských volieb. Zelená revolúcia bola potlačená po ôsmich mesiacoch. Demonštrácie z rokov 2011 – 2012 boli v rámci tzv. arabskej jari namierené proti korupcii. V roku 2019 bolo počas niekoľkodňových protestov proti zvyšovaniu cien paliva bezpečnostnými zložkami zabitých 1500 ľudí.

Z hidžábov vlajky mieru

V Iráne prebiehajú nové, zakaždým silnejšie a populárnejšie, pokojné aj krvavé protesty, demonštrácie, blokády, štrajky zamestnancov, ako aj tzv. online aktivizmus a toto obrovské hnutie má globálny dosah. Hnutie proti povinnému noseniu hidžábu sa stalo pevnou súčasťou najmä potom, čo sa v decembri 2017 Iránka Vida Movahed postavila počas demonštrácie uprostred Enqelabskej ulice na stupienok a zamávala svojím bielym hidžábom ako vlajkou.

Hnutie získalo v posledných rokoch väčší geografický dosah a zahŕňa široké triedne spektrum obyvateľstva, ktorému však stále dominujú študenti, z veľkej časti ženy, ale aj učitelia, odborári a širšia pracujúca trieda, okrem nich aj nespokojná časť buržoázie a opoziční politici. Okrem reakčného islamského fundamentalizmu a s ním úzko súvisiacim útlakom žien, je hnutie namierené proti korupcii vo vláde, ale aj kľúčovým ekonomickým problémom, ktoré trápia iránskych pracujúcich, ako sú nízke mzdy, nezamestnanosť, inflácia, vysoké ceny bývania a nedostatok pitnej vody.

Ústredným cieľom celého hnutia v súčasnej podobe je odstránenie vládnucej politickej elity na čele s Chámeneím, a teda zvrhnutie celej Islamskej republiky a vytvorenie nového režimu, ktorý by bol z ideologického hľadiska sekulárny a demokratický.

Teherán – hlavné mesto Iránu a ohnisko protestov.

Protesty sú na vzostupe a ľudia sa neboja

Romina bola medzi ženami, ktoré vybehli do ulíc, aby mohli bojovať za svoje práva. Koncom septembra vtrhli uprostred noci do rodinného domu iránske bezpečnostné zložky a odviedli ju so zaviazanými očami preč. Počas troch dní ju šesťkrát vypočúvali. Bola obvinená zo sprisahania s izraelskými nepriateľskými zložkami, kurdskými separatistami či s USA a Britániou.

Romina spomína na dni vo väzbe, kde bola v područí iránskej vlády a jej surových vyšetrovateľov. „Nikdy som sa ničoho nebála, ale toto miesto pre mňa znamenalo koniec.“ Držali ju za vlasy, kým hovorili: „Takže ženská revolúcia, čo? Budeš visieť za tento prameň vlasov. Potom uvidíme výsledok vašej revolúcie, ty suka, ty žoldnier!“

Keď bola po piatich dňoch odvezená do väznice Dizel Abad v Kermánšáhu, stretla sa s ďalšími protestujúcimi, ktorí pevne vyhlásili, že akonáhle budú prepustení, vrátia sa späť do ulíc. To je odhodlanie, ktoré dokáže priniesť želanú zmenu, nech by bola akokoľvek radikálna.

Iránske klerikálne vedenie používa na potlačenie protestov všetky možné prostriedky vrátane tých neľudských. Bolo zadržaných vyše 15 000 Iráncov a minimálne deväť právoplatne odsúdených na smrť za „vojnu proti Bohu, korupciu na Zemi“. Protestujúci však nezostávajú pozadu a zakázali si nenásilné formy demonštrácií.

Odvaha a nezlomnosť protestujúcich prináša prvé ovocie. Vyhlasujú trojdenný ekonomický štrajk a zhromaždenie v stredu na námestí Ázádí v Teheráne. Na verejnosť presakujú správy, že morálna polícia bola zrušená. Generálny prokurátor Montazeri sa vyjadril, že vláda prerokúva zákon o povinnom nosení hidžábu.

.

.

tajomníčka FĽM

Jaroslav Mráz

.

Zdroje:

  1. Guidance Patrol. In: [cit. 2022-11-27] Dostupné online: https://en.wikipedia.org/wiki/Guidance_Patrol
  2. Hijab by country. In: [cit. 2022-11-27] Dostupné online: https://en.wikipedia.org/wiki/Hijab_by_country
  3. Iranian protests against compulsory hijab. In: [cit. 2022-11-27] Dostupné online: https://en.wikipedia.org/wiki/Iranian_protests_against_compulsory_hijab
  4. Iranian woman dies ‘after being beaten by morality police’ over hijab law. In: The Guardian. [cit. 2022-11-27] Dostupné online: https://www.theguardian.com/global-development/2022/sep/16/iranian-woman-dies-after-being-beaten-by-morality-police-over-hijab-law
  5. Masha Amini protests. In: [cit. 2022-11-27] Dostupné online: https://en.wikipedia.org/wiki/Mahsa_Amini_protests
  6. PETERSON, S. ‘Women, life, freedom.’ Inside the protests shocking Iran. In: The Christian Science Monitor. [cit. 2022-12-05] Dostupné online: https://www.csmonitor.com/World/Middle-East/2022/1117/Women-life-freedom.-Inside-the-protests-shocking-Iran
  7. SAFI, A. Three Iranian Doctors Said To Face Death Penalty Over Protests. In: [cit. 2022-12-05] Dostupné online: https://iranwire.com/en/politics/110656-three-iranian-doctors-said-to-face-death-penalty-over-protests/
  8. In: Wikipedia. [cit. 2022-11-27] Dostupné online: https://en.wikipedia.org/wiki/Saqqez
  9. WINTOUR, P. and agencies. Iranian protesters call for three-day strike as pressure on regime builds. In: The Guardian. [cit. 2022-12-05] Dostupné online: https://www.theguardian.com/world/2022/dec/04/iranian-protesters-call-for-three-day-strike-as-pressure-on-regime-builds
Zdieľať článok

1 názor na “Žena, život, sloboda a boj”

  1. Pingback: Žena, život, sloboda a boj - Slovenská iskra

Komentáre sú uzavreté.

Scroll to Top