V decembri roku 2021 sa v Peru odohral štátny prevrat podporovaný USA proti prezidentovi Pedrovi Castillovi. Obyvateľstvo juhoamerického štátu odvtedy protestuje proti nezvolenej vláde Diny Boulartovej.
Ben Norton je analytik a investigatívny novinár z latinskej Ameriky, ktorý založil internetové spravodajstvo Geopolitical Economy. Rozhovor poskytol tureckým novinám BirGün o protestoch prebiehajúcich v Peru.
Čo chcú peruánski demonštranti?
Protestujúci v Peru majú tri hlavné požiadavky:
- nové voľby, a to čo najskôr,
- oslobodenie prezidenta Pedra Castilla, ktorý bol na 18 mesiacov uväznený bez riadneho súdneho procesu,
- zvolanie ústavodarného zhromaždenia, ktoré by vypracovalo novú ústavu, nahradzujúcu ústavu vytvorenú počas diktatúry Alberta Fujimoriho v roku 1993.
Kto sa zúčastňuje protestov?
Protesty organizujú aktivistické organizácie, domorodé komunity, ľudskoprávne skupiny a ľavicové politické strany ako Nuevo Perú a Perú Libre. Drvivú väčšinu protestujúcich tvoria peruánski pracujúci domorodého pôvodu, ktorí žijú prevažne vo vidieckych oblastiach.
V protestoch budú pokračovať, kým nebudú splnené ich požiadavky.
Problémom je, že peruánsky kongres, ktorý je notoricky známy korupciou a ovládaný bohatými pravicovými oligarchami, podľa nedávneho prieskumu vykazujúcim dôveru ľudí na 7 %, odmieta usporiadať nové voľby a opakovane blokuje pokusy o zorganizovanie hlasovania.
Môže byť proces v Peru podobný tomu v Bolívii?
Medzi Peru a Bolíviou existujú podobnosti. Obe krajiny majú väčšinové obyvateľstvo domorodého pôvodu, ktoré bolo po desaťročia vo veľkej miere ignorované a marginalizované politickým systémom. Politická situácia v Bolívii je však veľmi odlišná.
Bolívijský ľavicový domorodý vodca Evo Morales sa prvýkrát dostal k moci v roku 2006 a štát úplne transformoval. Odvtedy vládne jeho strana Hnutie za socializmus (MAS) (s výnimkou rok trvajúcej vlády nezvoleného pravicového režimu po násilnom štátnom prevrate v novembri 2019). Za Moralesovej vlády Bolívijčania demokraticky vytvorili novú ústavu, ktorou sa ustanovil mnohonárodnostný štát. Jeho nástupca, súčasný prezident Luis Arce, v tomto revolučnom procese pokračoval.
Pre mnohých protestujúcich v Peru je Bolívia politickým vzorom toho, čo by sa pokúsili dosiahnuť vo svojej krajine. Mnohí demonštranti totiž vyzývali na vytvorenie mnohonárodnostného štátu, v ktorom by mali pôvodné národy rovnaké zastúpenie.
V Peru je však ľavica podstatne slabšia a menej organizovaná, a to najmä preto, že Fujimoriho diktatúra v 90. rokoch minulého storočia používala extrémne násilie na potlačenie ľavicových síl.
Čo nám štruktúra Kongresu hovorí o politickej kríze v krajine?
Bývalý peruánsky diktátor Alberto Fujimori, ktorý vládol v 90. rokoch, zničil všetky demokratické inštitúcie. Dnešné Peru zdedilo štrukturálne problémy, ktoré vytvoril. V rámci Fujimoriho zmien zriadil jednokomorový kongres, ktorý podľa článku 113 ústavy môže zvrhnúť zvoleného prezidenta vyhlásením, že hlava štátu je „morálne neschopná“. Kongresu na to stačia dve tretiny hlasov.
Početné škandály, ako napríklad neslávne známy Mamanivideos, ukázali, aký skorumpovaný je peruánsky kongres. Bohatí pravicoví politici a ich korporátni sponzori boli prichytení pri podplácaní členov kongresu, aby hlasovali za alebo proti tomuto procesu impeachmentu (pozn. prekl. „akt prepustenia z úradnej funkcie“), ktorý je známy ako „prezidentská vakancia“.
Hneď po zvolení Castilla sa ho kongres pokúsil zvrhnúť pomocou tohto procesu. 7. decembra chcel s cieľom zabrániť tomuto parlamentnému prevratu rozpustiť kongres. Niektorí peruánski právni experti tvrdia, že Castillo mal na to podľa článku 134 tej istej ústavy právo.
Tieto štrukturálne problémy vysvetľujú, prečo malo Peru za šesť rokov sedem prezidentov. Ak chce Peru dosiahnuť stabilitu, musí zásadne zmeniť politický systém a ústavu. Castillo viedol prezidentskú kampaň s prísľubom, že ústavu zmení. Práve preto vyhral prezidentské voľby v roku 2021. A preto sú dnes ľudia v uliciach a protestujú.
Boluartovej žiadosť o predčasné voľby bola zamietnutá. Aký je plán Kongresu?
Je ťažké s istotou povedať, čo kongres plánuje, ale je jasné, že Peru teraz zvádza boj o moc medzi rôznymi frakciami pravicovej oligarchie v krajine. V súčasnosti sú na čele štátu pravicové a konzervatívne sily v spojenectve s Boluarteovou (ktorá bola v januári 2022 vylúčená z ľavicovej strany Perú Libre a ktorá sa vyjadrila, že v prvom rade jej ideológii ani nikdy neverila).
Kontrolu nad peruánskym štátom však chcú získať krajne pravicové, fašistické fujimoristické sily. Fujimoristi sú tí, ktorí v 90. rokoch podporovali diktatúru a chcú ju navrátiť. Vodcovia hnutia sú rodinní príslušníci bývalého diktátora Alberta Fujimoriho (ktorý je vo väzení za zločiny proti ľudskosti) vrátane jeho dcéry Keiko a syna Kendžiho (v súčasnosti je tiež vo väzení za korupciu, hoci Keiko dúfa, že ich oboch oslobodia).
Fudžimoristi majú významný vplyv v kongrese i v ďalších inštitúciách. Ich stratégiou teda môže byť buď vytvorenie spojenectva s Boluarteovou a jej kooptácia, alebo jej nahradenie niekým, ako je José Williams, súčasný predseda kongresu. Williams je bývalý vojenský veliteľ, ktorý dohliadal na masakry a je spájaný s obchodovaním s drogami. Zrejme by bol veľmi ústretový voči záujmom fudžimoristov.
Fujimoristi chcú uskutočneniu nových volieb zúfalo zabrániť, pretože vedia, že by pri svojej veľkej nepopulárnosti medzi drvivou väčšinou Peruáncov pravdepodobne prehrali.
Čo znamená, keď sa polícia a štát postavia na stranu politiky, ako sme to videli v Brazílii?
Armáda a polícia v Peru sú už dlho spojené s pravicou. Počas Fujimoriho krajne pravicovej diktatúry v 90. rokoch 20. storočia boli kľúčom k jeho udržaniu pri moci. Armáda a polícia sa dopustili masakrov voči ľuďom obvineným z príslušnosti k maoistickým partizánom zo skupiny Shining Path, hoci v mnohých prípadoch zabíjali iba bežných civilistov.
Existujú paralely so situáciou v Brazílii, ktorá mala tiež krajne pravicovú vojenskú diktatúru až do 80. rokov 20. storočia. Nemali by sme však podobnosti preceňovať. Niektoré zložky brazílskej armády boli skutočne lojálne voči krajne pravicovému bývalému vodcovi Jairovi Bolsonarovi, ale nikdy nemal podporu väčšiny vojenského vedenia. Práve preto pokusy o prevrat pod vedením bolsonaristov zlyhali.
V Peru je štát ešte menej demokratický a armáda a polícia majú značnú moc nad civilnou vládou. Práve vďaka tomu sa im podarilo tak ľahko uväzniť Pedra Castilla.
Videli sme, ako táto politická moc v rukách Kongresu vedie k nebezpečenstvu. Ako by sa mali zmeny uskutočniť, aby peruánsky ľud mohol vyjadriť svoj názor?
Cesta k zmenám, ktoré Peru potrebuje, je celkom jasná: ústavodarné zhromaždenie, v ktorom peruánsky ľud demokraticky vytvorí novú ústavu, nahradzujúcu súčasnú ústavu spod pera Fujimoriho diktatúry.
Peruánska oligarchia je jednoznačne proti, pretože z fujimoristickej ústavy má ekonomický a politický prospech. Ústavodarné zhromaždenie je však jednou z hlavných požiadaviek protestujúcich v uliciach a je to jediné riešenie, ktoré zabezpečí skutočnú stabilitu Peru.
.
.
Zdroj: https://geopoliticaleconomy.com/2023/02/17/peru-protests-unelected-coup/
