TITANIC – symbolika 21. storočia?

Aj tak by sa dal nazvať svet v súčasnej situácii…

V noci zo 14.4. na 15.4.1912 sa potopila loď, ktorá bola krátko symbolom úspechu, napokon na dlho symbolom katastrofy.

Niečo o nej na pripomenutie: z 2 224 ľudí na palube zahynulo 1 500, teda 2/3, prevažne tých, čo boli k relatívnej záchrane na drevených člnoch ďaleko. Ak si bližšie pozrieme údaje, tak zistíme, že tí čo to mali najďalej, pochádzali z podpalubia 3. triedy, z ktorých zahynulo najviac. Je viacero dôvodov prečo to tak bolo. Jedným je relatívny pokoj na začiatku evakuácie, bohatí sa dobre zabávali, nechceli ísť do člnov na chladnú vodu, aj keď mali prednosť! To znamenalo, že viacero člnov bolo zaplnených len do polovice a teda, že ich zábava na hornej palube v čase evakuácie, bola pre mnohých na tých spodných, rozsudkom smrti. Následne sa spúšťala postupná panika, prednosť dostali ženy a deti, ale aj to len z vyšších spoločenských vrstiev. Hádam netreba ďalej rozpisovať túto udalosť, každý si vie detaily dohľadať, alebo si pozrite celovečerný film…

Späť do 21. storočia

Vidíme, že svet opísaný vyššie existoval v malom na lodi a vieme ho krásne prirovnať k súčasnej situácii. Globálna ekonomika si plávala relatívne úspešne na oceáne zvanom voľný trh. Avšak prišla rana! Ľadovec- kríza spojená s ostrím koronavírusu, ktorí preráža jej najslabšiu časť. Ani tie najlepšie počítače, ani tie najlepšie technológie už nedokážu odvrátiť katastrofu. Obchodníci a politici si naivne mysleli, že sa nemôže nič stať, boli príliš zaslepení svojimi úspechmi. Neprihliadali pritom na varovania od ekonómov, že ich šafárenie bude mať jedného dňa koniec a treba sa pripraviť! Naopak, spokojne si užívali, tak ako pred 108 rokmi…

Záchrana?

Tak ako vtedy, tak ani dnes nemáme záchranné člny pre všetkých. Ľuďom, najmä tej chudobnej väčšine, hrozí strata zamestnania (prvé lastovičky sa už objavujú), banky chystajú zvyšovať úroky a kompetentná posádka lode už nemá situáciu pod kontrolou, a môže len čakať a deliť ich na tých, ktorým sa pomoc ujde a na tých, ktorým nie. Aby sme nezabudli, aj vtedy doslova uväznili ľudí v 3. triede, chceli ich mať pod kontrolou, čo ich stálo život. Podobne teraz vidíme, že sme čoraz viac, v zmysle dobrej vôle, väznení doma. Zvykáme si na nové pravidlá, podriaďujeme sa. No len do vtedy, kým nám chladná voda chudoby neomočí členky! Až potom sa budeme dožadovať pomoci, chcieť ísť na palubu medzi bohatých a zachrániť sa na člnoch, ktorých väčšinu si už oni pobrali.

Kapitalistické otroctvo a jeho obete

Je to priam krásna spojitosť, keď politici, hoc zvolení ľuďmi, sa radia medzi tých majetnejších s niekoľkými státisícmi ba miliónmi € na účtoch, nás idú učiť o solidarite, o svojpomoci, o tom ako máme hospodáriť aby sme prežili a sem tam rozhodia pár omrviniek, aby sa nepovedalo. A MY ako otroci- TÍ ľudia, robotníci a všetci pracujúci, sa im na tie milióny skladáme deň čo deň, minútu po minúte v ich továrňach a prevádzkach, robia s nami tzv. business, aby nám pri prvej príležitosti zamávali z člna, ktorým odplávajú a zachránia seba, svoje majetky, vplyv a môžu začať odznovu zotročovať a nás nechajú napospas svojmu osudu. Ale to iba do vtedy, kým sa konečne nepoučíme a budeme asertívni! Treba im povedať „dosť! Aj my máme rovnaké práva!“  

Veríme že lepší svet je možný! Veríme že zjednotená ľudská sila dokáže vybudovať také spoločenské zriadenie, v ktorom nikto nebude menejcenný, kde každý bude mať rovnaké právo na život, nie len v meradle právnom, ale sociálnom a kde každý bude môcť čeliť problémom pripravený!

M

Zdieľať článok
Posted in Články.