Jún je mesiacom LGBTQ+ komunity. V článku sa dočítate o spojitostiach jej zrovnoprávnenia a ekonomického oslobodenia s problémami všetkých pracujúcich. Iba spoločnými silami dokážeme dosiahnuť naše oslobodenie z okov kapitalizmu!
Z histórie dúhového pochodu
Pride Month pripomína Stonewallskú vzburu z júna 1969, keď polícia neoprávnene vtrhla do Stonewall Inn v newyorskej štvrti Greenwich Village, čo vyvolalo odpor v podobe protestov. Polícia použila proti občanom násilné metódy, čo ich donútilo brániť sa, akokoľvek mohli. Prvú tehlu hodila transrodová aktivistka Marsha P. Johnson, ktorá sa stala symbolom protestov. Nasledujúci rok sa v deň výročia nepokojov konal pochod Christopher Street Liberation Day, ktorý sa považuje za prvý dúhový pochod.
Postupom času sa podujatia Pride rozšírilo po celom svete, aby propagovalo práva LGBTQ+ (dom. „teplej“/„kvír“) komunity. Dnes sa Pride Month slávi na celom svete v júni a poskytuje priestor na úvahy o pokroku, zvyšovanie povedomia o výzvach a obhajobu inkluzivity a rovnosti. Slúži ako pripomienka historického, dodnes pokračujúceho boja za práva „teplej“ komunity.
Odmietnime falošné rozdiely
Mnohí tvrdia, že riešiť problematiku práv teplej komunity, keď ľudia nemajú prácu a čo jesť, je nevhodné. Tieto problémy sa však navzájom nevylučujú a nie sme nútení si medzi nimi vyberať. Práve naopak, k akýmkoľvek problémom a ich riešeniam je nutné pristupovať hĺbkovo, komplexne a holisticky. Ak sa samozvaní progresívci pokúšajú o zvyšovanie právnej ochrany teplých ľudí, neriešia tým ich nespočetné ekonomické problémy, ktoré táto komunita zdieľa so zvyškom populácie (nedostatok bývania, zlé pracovné podmienky a dopady inflácie). Naopak, ignorovanie ich právnej ochrany a zameranie sa na čisto ekonomické otázky bude znamenať, že zrovnoprávnenie tejto komunity bude vždy na dosah, ale nikdy nebude stopercentné. Nevymizne totiž diskriminácia, zločiny z nenávisti či nevedecká a nenávistná rétorika vplyvných osôb. Musíme sa vyslobodiť z takéhoto čierno-bieleho myslenia. Netreba zabúdať ani na to, že členovia komunity sú väčšinou pracujúci ľudia z neľahkých socioekonomických podmienok. Je dôležité uvedomiť si tzv. intersekcionalitu ľudskoprávnych a ekonomických problémov. Teplý pracujúci, ktorý si nemá z čoho zaplatiť nájomné, sa musí navyše báť o svoj život na verejnosti len preto, že sa drží za ruku s partnerom či nosí dúhovú stužku.
Týmto v žiadnom prípade nechceme zľahčovať problémy a trápenia zvyšku populácie, ale poukázať na náš spoločný boj. Boj za rovnosť a dôstojný život musíme viesť spolu. Cieľom kapitalistickej spoločnosti a buržoázneho štátu je rozdeliť nás, pretože proti zjednoteným ľuďom práce je slabý. Buržoázny štát nám z problematiky teplých práv ponúka dve východiská: konzervativizmus a náboženský fanatizmus (napr. Republikánska strana v USA, OĽANO na Slovensku) a dúhový kapitalizmus (napr. Demokratická strana v USA, SaS na Slovensku). Ide o falošnú dichotómiu, ktorá je príčinou nezhôd v spoločnosti po celom svete. Konzervatívna strana chce úplne skryť, prípadne dehumanizovať existenciu teplých ľudí a „liberálna“ strana z ich ohrozených práv iba profituje a utišuje ich prázdnymi sľubmi, ignorujúc ich zhoršujúcu sa životnú situáciu.
Korporácie nehľadajú rovnoprávnosť, ale zisk
Na bratislavskom Pride v lete 2022 boli účastníkom rozdávané letáky propagujúce „LGBT priateľskú investičnú spoločnosť“, ktoré vyzývali ľudí na investovanie a túto aktivitu propagovali ako niečo, čo by mohlo teplým ľuďom pomôcť k slobode a rovnosti. Korporácie si na mesiac zmenia profilovú fotku na sociálnych sieťach na dúhovú, predajú predražený „pride“ sortiment, ktorý vyrábali za dolár na deň malé deti v krajinách, kde je homosexualita trestná, a tak sa v očiach verejnosti menia na svätcov a priateľov teplých ľudí. V skutočnosti však tejto komunite nijako nepomáhajú. Jediný dôvod, prečo vôbec uznávajú existenciu Pride Month, je, že teplí ľudia sa stali demografickou skupinou dostatočne významnou na to, aby z nej mohli vysať zisk. Keď najbližšie uvidíte dúhové ponožky, okuliare či topánky v špeciálnej edícii, spomeňte si na to, kto, kde a prečo ich vyrábal. Korporácie nie sú našimi kamarátmi, triedny boj je aj bojom za práva teplých ľudí, bojom za skutočnú rovnosť pre všetkých.
Rovnako ako farby dúhy je každý človek výnimočný niečím iným. Spolu dokážeme dosiahnuť viac, ako si myslíme.
Vo FĽM verím, že sú si všetci ľudia rovní, bez ohľadu na ich rod, pohlavie, orientáciu, pôvod, rasu či ekonomické zázemie. Všetci máme právo na život v prostredí, v ktorom môžeme nielen žiť, ale rozkvitať. Preto budeme aj naďalej bojovať za práva všetkých utláčaných, proti kapitalizmu a vykorisťovaniu a proti profitovaniu na utrpení. Nebudeme tolerovať fašistov ani buržoáznych liberálov. Jedinou cestou pre skutočnú rovnosť je komunizmus.
.
.
Alexandra Aganbegović, podpredsedníčka FĽM
