Ťažký týždeň v kapitalizme 4/3

Imperiálna invázia v Iraku „oslavuje“ 20 rokov. Slovenská pravica prišla s ďalším nápadom, ako obmedziť práva transrodových ľudí. K 30. marcu vyzývame k účasti na proteste za OZ KOVO v Beluši a jeho predsedu.

20. marec
KRV A ROPA

Američania pomáhali Saddámovi ešte v 60. rokoch nastoľovať diktatúru a vraždiť miestnych komunistov. Keď v roku 1979 napadol susedný Irán, pomáhali mu zbrojiť a ututlávať zločiny.

Neokoloniálna vojna mala načisto spľundrovať a ovládnuť celý jeden štát a mala byť prvým krokom k sérii ďalších vojen. Podrobné plány hovorili (ako dnes vieme) o dobytí siedmych krajín za päť rokov a o ovládnutí celého Blízkeho východu. Okolo rokov 2001 až 2002 sa továrne na lži dali do pohybu. Klamstvá sa verejnosti fabrikovali doslova každým dňom. Scéna na jednu z najväčších tragédií tohto storočia bola pripravená.

Prečítajte si článok od nášho člena Kristiána Haulíka: https://flm.sk/krv-a-ropa/

21. marec
SVETOVÝ DEŇ DOWNOVHO SYNDRÓMU

21. marec je dňom, kedy svoju pozornosť obraciame na osoby s Downovým syndrómom. Obutím si odlišných ponožiek vyjadrujeme, že inakosť nám nie je cudzia a sme jej súčasťou.

Downov syndróm patrí medzi najčastejšie vrodené syndrómy. Na Slovensku sa narodí ročne 30 – 50 detí s Downovým syndrómom. Príčinou vzniku je nadpočetný 21. chromozóm (preto 21. marec), najmenší ľudský chromozóm v bunke. Deti s Downovým syndrómom majú špecifický fyzický vzhľad, často trpia vrodenými srdcovými chorobami a majú 30x vyššiu pravdepodobnosť vzniku leukémie. Vždy je prejavom intelektové znevýhodnenie.

Napriek zdravotným ťažkostiam, ktoré ich sprevádzajú celý život, sú jedinci s Downovým syndrómom veľmi tolerantní, empatickí a srdeční. V minulosti boli označovaní za „večné deti“, dnes sú vedení k samostatnosti a uplatňovaniu svojich občianskych práv.

Aj naši členovia vyjadrili podporu akcii pre osoby s Downovým syndrómom.

Heslom tohtoročného Svetového dňa Downovho syndrómu je: „S nami, nie pre nás.

22. marec
AJ MLADÁ ĽAVICA MÁ SVOJ HLAS

Naši členovia sa v nedeľu zúčastnili programového snemu hnutia Socialisti.sk. Ako delegáti hnutia sa podieľali na tvorbe koncepcie volebného programu pre tohtoročné parlamentné voľby. Spoločne vytvorili balík návrhov v oblastiach blízkych mladým ľuďom – environmentalizmus, rodová rovnosť, ochrana práv zvierat či podpora vzdelávania. Ochota hnutia vypočuť si perspektívu mládeže nás potešila o to viac, keď dominoval súhlas s nami prezentovanými návrhmi.

V dnešnej dobe je viac než kedykoľvek predtým dôležité, aby politici počúvali práve mladých ľudí. Od extrémnych cien nehnuteľností cez zhoršujúce sa pracovné podmienky až po následky klimatickej katastrofy – problémov, ktorým čelíme nie je málo. Veríme, že v tzv. „vysokej politike“ budeme vidieť väčšiu ochotu myslieť nielen na súčasnosť, ale aj na záujmy nadchádzajúcich generácií. Iba tak môžeme vybudovať svet, v ktorom môžu všetci viesť dôstojný a naplnený život.

Zároveň je však nevyhnutné, aby sme sa práve my mladí domáhali svojich práv a hlasu vo veciach verejných. Či už je to angažovaním sa v lokálnej alebo národnej politike, spoločensky orientovaných občianskych združeniach, alebo cez dobrovoľníctvo, všetko sú to skvelé spôsoby, ako nabrať nielen skúsenosti, ale aj priložiť ruku k dielu. Preto ak ti nie je ľahostajný osud okolitého sveta a chceš byť aj ty aktívnym ľavičiarom, neváhaj pridať sa k nám na https://flm.sk/pridaj-sa-k-nam/.

Viacerí naši členovia sú politicky angažovaní aj v hnutí Socialisti.sk.
23. marec
KAUZA RODNÉ ČÍSLA DOKAZUJE IMPOTENCIU PRAVICE

Dostalo sa nám exkluzívneho nového výplodu pravicovej politiky – zmena rodných čísel tak, aby sa zabránilo právnej tranzícii transrodových ľudí. Rovnako ako štuchanie do témy potratov či iných práv kvír osôb nám táto situácia opätovne dokazuje, ako pravicovým politikom nezáleží na životoch nielen marginalizovaných skupín, ale aj pracujúcich všeobecne. Kde sú riešenia šialených cien bytov? Kde je boj proti prekarizácii pracujúcich cez agentúrne zamestnávanie? Kto sa postaví proti vplyvu oligarchie na politiku? Oni zrejme nie, pre nich je dôležitejšie zvyšovať absurdný útlak obyčajných ľudí.

Myšlienka, že tieto rozdeľujúce kroky sú pre spoločnosť prospešné, je nesprávna. Uberanie práv gejovi, lezbe, žene, Rómovi či transrodovej osobe nijak nepomôže tzv. „bežnému“ bielemu heterosexuálnemu robotníkovi pracujúcemu v Helle. Kým pravica vykresľuje menšiny ako zvláštne a nenormálne, musíme si uvedomiť, aký je ich zámer. Z vytvárania falošných nerovností medzi nami benefitujú práve oni – vládnuca (buržoázna) trieda zamestnávateľov a majiteľov, ktorým vedome či nevedome posluhujú pravicoví politici. Nejednotnú, rozdrobenú pracujúcu triedu ju možné utláčať čoraz viac znižovaním platov, bezdôvodným zvyšovaním cien potravín, energií a nehnuteľností a odoberaním politických a občianskych práv.

Je trans predavač v Tescu odlišný od jeho cisrodového kolegu, ktorý vykladá tovar? Je naozaj medzi nimi väčší rozdiel ako medzi miliardárom, ktorý riadi medzinárodnú firmu, prepravuje sa súkromným lietadlom a živí sa na detskej práci detí v Kongu, a pracujúcim, ktorý ledva uživí svoje deti a bojí sa, či si cez zimu bude môcť dovoliť doma kúriť?

Je nevyhnutné, aby sme jasne odmietli kroky vedúce k ďalším rozkolom medzi ľuďmi práce. Nie sme utláčaní ani moslimami, ani Ukrajincami, ani transrodovými osobami. Naopak, sme utláčaní tými, ktorí nám ochotne podsúvajú „nepriateľa národa“. Komplicita s ich krokmi im povolí iba ďalej pokračovať s podobnými šialenými krokmi a umožní im večne ignorovať potreby bežných ľudí.

Vyzývame vás preto, aby ste podporili petíciu Amnesty International a neprestali sa dožadovať svojich práv v uliciach i pri nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Iba zjednotení pracujúci sa môžu dočkať oslobodenia!

24. marec
BOMBARDOVANIE BELEHRADU VOJSKAMI NATO

Súdruh z KSČM pre nás napísal:

Smutné 24. výročí napadení Jugoslávie a bombardování Bělehradu vojsky NATO.

V časných ranních hodinách byl zahájen letecký útok na hlavní město Jugoslávie Bělehrad, letectvo NATO pomocí zápalných bomb začalo bombardovat převážně civilní objekty, mosty, nemocnice, továrny atd. Cíl byl jasný, znemožnit Jugoslávské armádě zahájit obranné postavení.

Součástí vzdušné, ale i pozemní invaze vojsky NATO byla i česká a slovenská armáda, který byli čerstvými členy NATO. Tehdejší vláda ČR, jejímž předsedou byl bývalý prezident Miloš Zeman, schválila přelet letadel NATO přes území ČR směrem k Jugoslávii, s plnou podporou a souhlasem prezidenta Václava Havla, který tohle krvavé bombardování nazval „humanitárním“.

Jugoslávci i jugoslávská armáda se velmi udatně invazi bránila, přesto všechno se Jugoslávie začala krvavě drolit, až se ji nakonec podařilo rozporcovat! Jizvy jsou viditelné dodnes a nikdy se nezahojí.

Je třeba zmínit i úlohu tehdejší horlivé zastánkyně invaze a bombardování Jugoslávie, a to bývalou ministryni obrany USA Madeleine Albrightovou, která má na tomto krvavém masakru obrovský podíl viny. V Srbsku a mnohých státech bývalé Jugoslávie je přezdívaná „Balkánská řeznice“ nebo „Krvavá Madla“.

Nikdy nezapomeneme na objeti nevinných Jugoslávců a na tento odporný válečný zločin Západu a NATO na území Evropy!

25. marec
PRÍĎME PODPORIŤ MILOŠA KAPUŠA V BELUŠI

Artur Bekmatov, predseda strany Socialisti.sk, hovorí: „Predsedu odborov v BPC Beluša Miloša Kapuša nevie manažment závodu ani uplatiť, ani položiť na lopatky argumentačne. Preto sa ho snažia prepustiť. A bez neho chcú odborovú organizáciu rozložiť. Najali si na to dokonca aj človeka, ktorý sa neštítil kolaborovať s kórejským manažmentom šikanujúcim našich zamestnancov v Rimavskej a Hnúšti. Za ľudí ako Kapuš sa musíme jednoznačne postaviť, lebo takí ako on nastavujú chrbát za svojich kolegov.“

OZ KOVO vyzýva k účasti na protestnom zhromaždení na podporu DS Beluša a jej predsedu, ktoré sa uskutoční 30. marca o 10.30 hod. pred firmou BPC s. r. o. v Beluši:

„OZ KOVO intenzívne vníma stupňujúci sa tlak a útoky vedenia firmy na osobu Miloša Kapuša, ktorých jediným cieľom je zlikvidovať odbory v Beluši. Predseda Výboru ZO OZ KOVO DS Beluša Miloš Kapuš bol členmi odborov demokraticky zvolený, je súčasťou vyjednávacieho tímu a zamestnávateľ to musí rešpektovať!

Odborový zväz KOVO je preto pripravený poskytnúť predsedovi Milošovi Kapušovi adekvátnu právnu pomoc i osobnú podporu a podnikne všetky kroky, aby sa od perzekúcie jeho osoby upustilo.“

Vyhlásenie Predsedníctva OZ KOVO: https://www.ozkovo.sk/clanky/aktuality/vyhlasenie-vedenia-oz-kovo

26. marec
MARUŠKA KUDEŘÍKOVÁ, HRDINKA SVOJEJ DOBY

Pred osemdesiatimi rokmi, dňa 26. marca 1943, bola gestapom popravená mladá žena, Marie Kudeříková z Vnorova pri Hodoníne. Marie, často označovaná ako Maruška mala v čase svojej krutej smrti dva dni po 22. narodeninách a osudným sa jej stala účasť v domácom odboji počas druhej svetovej vojny.

Mariin otec Josef bol bývalý legionár a ako železničný zriadenec prevádzal ľudí ilegálne cez vzniknutú česko-slovenskú hranicu. Marie bola študentkou gymnázia v Strážnici, kde sa zblížila so svojím spolužiakom Júliusom Kramaričom, ktorý sa hlásil ku komunistickým a socialistickým ideálom a získal pre ne aj Marii. Po ich maturite v roku 1940 nemali možnosť študovať na vysokej škole, a tak Marie začala navštevovať jazykovú školu v Brne. Zapojila sa do Svazu mladých¸ ktorý bol napojený na I. ilegální Ústřední výbor Komunistické strany. Pre svoje schopnosti pôsobila vo vedení zväzu. Podieľala sa na výrobe a distribúcií ilegálnych letákov, prevode členov odboja a organizácii sabotážnych akcií.

Dňa 5. decembra 1941 ju v Brne zatklo gestapo. Po dlhých a ťažkých výsluchoch Marie neprehovorila a nič a nikoho neprezradila. V spise gestapa mala uvedené osvedčenie najväčšieho hrdinstva „tvrdošijné mlčanie“. Až v novembri 1942 prebehol súd, kde bola Marie za účasti rodičov odsúdená na sťatie sekerou. Po rozsudku strávila 4 mesiace v cele smrti, odkiaľ ešte napísala 32 listov, ktoré pomohla vyniesť jej kamarátka a dozorkyňa. Rozsudok bol vykonaný 26.3.1943 o 18:42.

Po Marii Kudeříkové sú pomenované ulice českých miest, základné školy, sú osadené pamätné dosky, busty a stala sa motívom pre vznik viacerých umeleckých diel.

Film z českej produkcie …a pozdravuji vlaštovky z roku 1972 zachycuje čas Marušky za mrežami, ako aj tvrdé výsluchy a retrospektívne zobrazuje jej revolučnú činnosť, za ktorú bola odsúdená.

Zdieľať článok
Návrat hore