Mainstream nezaujímajú regionálne problémy pracujúcich. Gagarin vyletel pred 62 rokmi do vesmíru. Zomrel posledný slovenský partizán bojujúci proti Mussoliniho režimu.
10. apríl
VYHLÁSENIE SLOVENSKEJ ĽAVICE K SÝRII
Hovorí naša podpredsedníčka Alexandra Aganbegović a podpredseda hnutia Socialisti.sk Miroslav Pomajdík:
„6. februára zasiahlo Sýriu a Turecko ničivé zemetrasenie, ktorého následkami zomrelo 53 000 ľudí a 130 000 bolo zranených. Stovky tisíc ľudí prišli nielen o svojich blízkych, ale aj o strechu nad hlavou či živobytie. Celkové majetkové škody sa odhadujú na 100 miliárd eur. Svetová komunita sa preto v solidarite postavila na pomoc obetiam a vyslala či už svojich záchranárov, alebo materiálnu pomoc.
Ani zmierňovanie tragédie sa však nezaobišlo bez politikárčenia. Zasiahnuté krajiny sú totiž geopoliticky odlišné. Turecko je dlhodobo dôležitou súčasťou NATO a pravidelne hrá Západ, Rusko i ostatné krajiny ako šachové figúrky. Využíva svoju nepostrádateľnosť voči imperialistickým ambíciám USA na to, aby samo praktikovalo vojny agresie na svojich susedoch. Tieto vojny ostávajú nepotrestané, pretože ide o krajinu pod ochranou veľmoci.
Druhou zasiahnutou krajinou je Sýria. Ide o štát, ktorý je už roky rokúce obeťou imperializmu USA. Ich iniciatívou vznikla svetová koalícia vojsk, ktoré vedú protiprávnu vojnu proti sýrskej vláde. Imperialistické snahy Západu sa tu však uskutočňujú aj menej nápadne, vo forme sankcií. Ich cieľom je vyhladovať miestnu populáciu a vytvoriť pôdu pre zmenu vlády prostredníctvom nedemokratického dosadenia prozápadného vedenia. Sankciami sýrsky ľud trpí už dlho, ich následky sa však vystupňovali zemetrasením zo začiatku februára. Takéto obmedzenia pripravujú o život nevinných ľudí, ktorí umierajú od smädu a na následky zranení, pretože chýbajú základné liečivá. Za spomenutie stojí, že mimo Turecka či NATO voči Sýrii vykonáva nevyprovokované agresie aj Izrael.“
11. apríl
MAINSTREAM DIANIE V BELUŠI IGNORUJE, ALTERNATÍVA NIE
Artur Bekmatov, predseda hnutia Socialisti.sk, píše:
„Niektorí ľudia mi vyčítajú, že nemainstreamovým médiám poskytujem rozhovory, prípadne od nich zdieľam články. Na príklade diania v závode BPC v Beluši vám to vysvetlím po lopate. Mainstreamové médiá dostali niekoľkokrát aktualizované info o tom, čo sa v závode deje. Vo vzťahu k odborom a ich predsedovi Kapušovi, vo vzťahu k zamestnancom, o zhromaždení na podporu zamestnancov.
Počet publikovaných článkov o Beluši v mainstreame: 0
Počet publikovaných materiálov v nemainstreamových médiách: 6
Na verejné zhromaždenie pred závodom, na ktoré prišlo takmer 200 ľudí, prišiel jeden redaktor štátnej TASR, medzi ľudí neprišiel a agentúra žiadny výstup o zhromaždení nepublikovala.
Už chápete? Mojím cieľom ako politika je upozorňovať na problémy bežných ľudí. Preto je prirodzené, že sa tieto info snažím dostať k čo najväčšiemu počtu divákov. A pokiaľ sa mainstream tvári, že šikana pracujúcich si nezaslúži pozornosť verejnosti, tak s touto info pôjdem tam, kde si to nemyslia!“
Situáciu v závode v Beluši popisuje Artur Bekmatov pre internetovú televíziu zvtv. Ukážka z rozhovoru je dostupná na YouTube.
12. apríl
AKO NÁS SOCIALIZMUS DOSTAL DO NEBIES
12. apríla 1961 sa Jurij Alexejevič Gagarin stal prvým človekom, ktorý cestoval do vesmíru. Urobil tak v kapsule Vostok 1, ktorá oblietala Zem po dobu 1 hodiny a 48 minút a následne bezpečne pristála.
Sovietsky vesmírny program úspešne uskutočnil misiu do vesmíru a upriamil pozornosť na vedátorskú kapacitu ZSSR. Napriek tvrdeniam, že „socializmus bráni inováciám“ nám história opakovane dokázala, že ZSSR bola väčším lídrom vo vede a vynálezoch ako kapitalistický Západ.
Po návrate bol Gagarinovi udelený Rad Lenina a titul Hrdinu Sovietskeho zväzu.
„Som veľmi šťastný a nesmierne vďačný našej strane a vláde za to, že mi zverili tento let. Let som absolvoval v mene našej vlasti, v mene veľkého sovietskeho ľudu a komunistickej strany Sovietskeho zväzu.“
Jurij Gagarin
Z HISTÓRIE ČÍNY
12. apríla 1927 sa začal šanghajský masaker, počas ktorého nacionalistické hnutie Kuomintang pod vedením Čankajška zavraždilo, resp. zmizli tisíce komunistov, robotníkov a študentov. Komunistická strana Číny a Sovietsky zväz, ako aj niektorí anarchisti spojili svoje sily s Kuomintangom proti domácim vojenským veliteľom a zahraničným imperiálnym mocnostiam, aby sa pokúsili zjednotiť a modernizovať Čínu. Sovietsky zväz tiež cvičil a vyzbrojoval vojakov Kuomintangu.
V priebehu nasledujúceho roka bolo v rámci protikomunistických čistiek v Kuomintangu zabitých viac ako tristotisíc ľudí. Boli zakázané odbory a štrajky. Napriek vraždám sa menšina čínskych anarchistov naďalej angažovala v Kuomintangu a pokúšala sa získať ďalších, aby sa k nim pridali. Väčšina hnutia vrátane Hua Lina to odmietala a tvrdila, že militanti, ktorí vstúpili do vzťahu s Kuomintangom, v skutočnosti prestali byť anarchistami.
Komunistická strana Číny stratila väčšinu svojho členstva, najmä v mestských oblastiach, a následne sa rozhodla preorientovať na roľníctvo namiesto mestskej robotníckej triedy.
Zdroj: Working Class History
13. apríl
ODMIETA MACRON NOVÚ STUDENÚ VOJNU?
Ben Norton pre Geopolitical Economy Report:
„Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval Európu, aby bola nezávislejšia od Spojených štátov, čím naznačil, že Paríž nechce byť súčasťou novej studenej vojny Washingtonu proti Číne. Macron zdôraznil, že Európa by mala mať vlastnú „strategickú autonómiu“ a nemala by byť len „nasledovníkom“ alebo „vazalom“ USA. Francúzsky líder urobil podobné vyjadrenia už v minulosti, avšak nepodnikol konkrétne kroky na spochybnenie hegemónie USA.
V roku 2018 Macron (a jeho nemecká kolegyňa Angela Merkelová) vyzvali na vytvorenie „skutočnej európskej armády“ ako súčasti „Európy, ktorá sa lepšie a suverénne bráni bez toho, aby bola závislá len od Spojených štátov“. Napriek tomu z toho nič nevyplynulo. Paríž dokonca pomohol vyvinúť alternatívny platobný mechanizmus na obchádzanie nezákonných sankcií USA voči Iránu s názvom INSTEX, ale tento systém sa sotva používal, kým ho začiatkom roka 2023 odstavili.
Tieto skutočnosti spolu s výraznou opozíciou proti Macronovým navrhovaným opatreniam v rámci Európskej únie naznačujú, že francúzsky líder nebude schopný zmeniť agresívnu zahraničnú politiku regiónu voči Číne, aj keby jeho zámery boli úprimné.“
KABELKOU DO HLAVY
V tento deň, 13. apríla 1985, Danuta Danielssonová, žena poľsko-židovského pôvodu, ktorej matka bola počas druhej svetovej vojny uväznená v koncentračnom tábore, vo švédskom meste Växjö udrela kabelkou do hlavy neonacistu z dnes už neexistujúcej strany Severská ríša. Fašisti boli následne vyhnaní z mesta.
14. apríl
POSLEDNÝ SLOVENSKÝ PARTIZÁN V TALIANSKU
Vo veku 103 rokov zomrel v Žiline protifašistický odbojár František Marek, posledný zo skupiny Slovákov, ktorí sa pridali k talianskym partizánom bojujúcim proti Mussoliniho fašistickému režimu.
Za svoju odbojovú činnosť bol trikrát väznený, dokonca bol nad ním vynesený rozsudok smrti, pred ktorým sa mu podarilo utiecť a pokračovať v partizánskej činnosti.
Viac o jeho životných osudoch a pôsobení tu: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/540183-veteran-ktory-partizancil-v-taliansku-ma-sto-rokov
Česť jeho pamiatke.
15. apríl
VYJEDNÁVANIE V OCELIARŇACH OPÄŤ STROSKOTALO
Kolektívne vyjednávanie v košických oceliarňach opäť stroskotalo. Zamestnanci požadujú vyššie mzdy, zamestnávateľ dlhší pracovný týždeň.
Podobný scenár sa v podniku opakuje pravidelne. Zástupcovia zamestnancov považujú posledné zvýšenie miezd za nedostatočné vzhľadom na vysokú mieru inflácie, ktorá neumožňuje pracujúcim za rovnaké peniaze kúpiť si toľko, koľko minulý rok. Firma sa, naopak, usiluje navýšiť počet odpracovaných dní v týždni.
Viac v reportáži RTVS: https://spravy.rtvs.sk/2023/04/jedni-chcu-vyssie-mzdy-druhi-dlhsi-pracovny-tyzden-kolektivne-vyjednavanie-v-kosickom-u-s-steel-opat-stroskotalo
16. apríl
LENIN IDE NA VEC
Pred 106 rokmi sa legendárny ruský boľševický vodca Vladimír Lenin vrátil do svojej vlasti a pricestoval na fínsku stanicu v Petrohrade, čo bol kľúčový moment v ruských a svetových dejinách, ktorý viedol k Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii.
Po 17 rokoch v exile pricestoval Lenin 16. apríla po dlhej ceste vlakom z Zürichu, rozhodnutý zvrhnúť skorumpovanú dočasnú vládu a nastoliť „diktatúru proletariátu“.
Pri prejave k tisícom stúpencov na stanici Lenin vyliezol na strechu pancierového vlakového vozňa a v strhujúcom prejave vyzval boľševickú stranu, aby použila ozbrojenú silu na zvrhnutie dočasnej vlády vytvorenej po abdikácii cára Mikuláša II. Vyzval tiež robotníkov, aby sa zmocnili tovární, a roľníkov, aby zabrali pôdu bohatým statkárom.
Napriek abdikácii cára a vyvraždeniu miliónov ruských vojakov na východnom fronte dočasná vláda odmietla hľadať mierové podmienky s Rakúsko-Uhorskom a Nemeckom, aby ukončila katastrofálnu účasť Ruska v prvej svetovej vojne. Lenin vo svojom vášnivom a inšpiratívnom prejave vyzval nielen na ukončenie vojny, ale aj na socialistickú revolúciu v Rusku i na celom svete.
Ešte v tom istom roku sa ruská robotnícka trieda pod vedením Lenina a boľševikov, organizovaná v sovietoch, zapísala do dejín zvrhnutím dočasnej vlády a uchopením moci v prvej socialistickej revolúcii na svete. Bola to rozhodujúca udalosť 20. storočia, ktorá inšpirovala milióny ľudí na celom svete.
Zdroj: Red media
