Vo Francúzsku a v Nemecku sa stávkuje vo veľkom, na Slovensku sme protestovali za práva trans osôb i zamestnancov v Beluši. V aktuálnom čísle Ťažkého týždňa sa dočítate o teplých dvadsiatych rokoch v Sovietskom zväze a o žene, ktorá pomstila Che Guevaru.
27. marec
NEMECKO ODSTAVIL CELODENNÝ ŠTRAJK
Od polnoci sa začal celodenný varovný štrajk v siedmych spolkových krajinách Nemecka, ktorý zvolali hlavné odborové zväzy. Štrajk zasiahol leteckú, vlakovú, lodnú dopravu i systém mestskej hromadnej dopravy.
Cieľom je dosiahnutie vyšších platov. Odborový zväz Verdi požaduje 10,5 %, odbory EVG reprezentujúce pracovníkov železničnej a autobusovej dopravy požadujú 12 % zvýšenie. Ponuky zamestnávateľov pohybujúce sa okolo 5 % pokladajú za nedostatočné.
Držíme palce nemeckým pracovníkom v ich boji za vyššie platové ohodnotenie. Bojovať za svoje potreby má zmysel.
28. marec
BOJ ZA TRANS PRÁVA JE BOJOM ZA PRACUJÚCICH
V sobotu sme sa zúčastnili protestu proti návrhu zákona o zmene rodných čísel, ktorý by znemožnil právnu tranzíciu transrodových osôb. Na Námestí SNP prišli stovky ľudí vyjadriť svoj jasný nesúhlas s krokmi vedúcimi k odoberaniu práv jednej z najutláčanejších skupín obyvateľstva Slovenska.
Ulicami znelo „Transfóbny parlament!“. Protestu sme sa zúčastnili s našimi priateľmi z hnutia Socialisti.sk. Uvedomujeme si, že takýto dvojhodinový protest je iba prvým krokom na ceste k zmene systému riadenia spoločnosti, ktorú dosiahneme tým, že transfóbni politici v parlamente budú nahradení autentickou ľavicou.
Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, prečo je boj za práva trans ľudí bojom za práva všetkých pracujúcich, prečítajte si článok na našom webe: https://flm.sk/boj-za-trans-prava-je-bojom-za-pracujucich/
NEVZDÁVAJ SA, FRANCÚZSKO!
„Nespokojnosť Francúzov eskaluje. Nefunkčná je nielen doprava, školstvo či verejné služby. Tankery s LNG sú kvôli okupačným štrajkom v LNG termináloch presmerované do susedných štátov, v Paríži sa kopia odpadky a návštevu Francúzska kvôli nepokojom musel odložiť aj britský kráľ Karol III.
Od januára je to už 10. kolo štrajkov. Ich rozhorčenie je absolútne oprávnené: elity sa opäť snažia zhodiť bremeno náročnej ekonomickej situácie na bežných ľudí a žmýkať z nich pracovné výkony a zisky aj vo veku, kedy by si mali užívať jeseň života. Odbory, opozícia i občianska verejnosť správne poukazujú na to, že východiskom z tejto situácie je vyššie zdanenie bohatých.
Spolu s narastajúcou oprávnenou radikalitou obyvateľstva sa stupňuje aj brutalita polície. Tá už bola kritizovaná Francúzskou ligou ľudských práv, novinárskou organizáciou Reportéri bez hraníc a najnovšie aj Radou Európy. Prezident bohatých, Emmanuel Macron presadzuje zvýšenie veku odchodu do dôchodku napriek názoru verejnosti, ignorujúc francúzsky parlament.
Je možné, že nespokojnosť Francúzov v uliciach bude ďalej rásť. A médiá nám zrazu začnú prinášať informácie o chuligánskych protestoch. Spomeňte si ale na to, že Francúzi vyjadrovali nespokojnosť celé tri mesiace. Že vláda a prezident odmietali viesť dialóg a miesto toho sa uchýlili k znásilneniu legislatívneho procesu. Niet lepšej symboliky ako situácia z konca februára – keď sa milióny Francúzov v uliciach opäť domáhali vypočutia, tak prezident Macron usporiadal komornú ceremóniu pre pár vyvolených, aby udelil Rád čestnej légie jednému z najbohatších ľudí na planéte Jeffovi Bezosovi. Spomeňte si neskôr aj na to, ako boli francúzski pracujúci a študenti mlátení bez väčšieho záujmu západu.
Žijeme v systéme, v ktorom je verejnosť len politikmi trpeným štatistom pri pľundrovaní štátu a verejných zdrojov v prospech privilegovanej elity. Francúzi možno nevyhrajú každú bitku, no pre Macrona a jeho predchodcov určite sú a boli rešpektovaným súperom, ktorý vzbudzuje obavy. Ale my sme pre našich politikov len handry, ktoré im zakaždým doprajú kontumačné víťazstvo.
A my predsa máme na viac.
Artur Bekmatov, predseda Socialisti.sk“
29. marec
KATASTROFÁLNY STAV ŽELEZNÍC
Spomínate si na tragickú vlakovú zrážku v Grécku z februára tohto roku? Pri tejto udalosti zahynulo 57 ľudí a spolu s katastrofálnym stavom železničnej infraštruktúry bola spúšťačom série protestných akcií, ktoré vyústili do marcového celonárodného štrajku.
Už v tejto súvislosti sme poukazovali na alarmujúci stav železničnej infraštruktúry v našej krajine, ktorej mnohé trate a zariadenia pochádzajú ešte z čias monarchie, čím sa vytvára nemalý potenciál pre vznik tragédie podobného rozsahu. Táto skutočnosť neunikla ani pozornosti samotných dopravcov. Títo po vykoľajení českého vlaku v Žiline apelujú na slovenské železnice a dožadujú sa nápravy.
Okrem bezpečnosti je moderný a spoľahlivý systém verejnej dopravy jedným z nevyhnutných predpokladov prechodu na ekologickú a trvalo udržateľnú ekonomiku. Bez vyhovujúceho stavu železničnej infraštruktúry možno získať priazeň cestujúcich len ťažko. Súčasný stav vlakov, železničnej infraštruktúry a pozornosť štátu pôsobí skôr ako reklama na individuálnu automobilovú dopravu.
Bezpečná, spoľahlivá a atraktívna verejná doprava je jedným z nevyhnutných predpokladov zelenej budúcnosti Európy a Slovenska!
NA ČEJ STRANE STOJÍŠ?
Rozbíjanie odborov, vyhrážanie sa zamestnancom, malicherná vláda, rapídne sa zhoršujúce životné podmienky… Náš svet každým dňom pripomína viac a viac tie najhoršie dystopie, pričom riešenie problémov je v nedohľadne.
V našom boji však nie sme osamelí. Svetová pracujúca trieda sa už roky-rokúce vzpiera svojmu útlaku a vďaka jednotnému boju háji svoje práva až do neodvratného zničenia kapitalizmu.
Florence Reece mala iba 12 rokov, keď napísala pieseň „Which Side Are You On?“ („Na čej strane stojíš?“). Inšpirovala sa prebiehajúcim štrajkom amerických baníkov (jedným z nich bol aj jej otec), ktorí (nielen) začiatkom 20. storočia čelili katastrofálnym pracovným podmienkam. Títo hrdinovia sa nebáli zobrať do ruky zbraň a položiť vlastný život, aby sa domohli dôstojnosti, ktorá im prirodzene prináleží Text piesne nás upozorňuje, že v boji proti buržoáznej triede utláčateľov nie je možné si nevybrať stranu a že dôstojná práca nás čaká jedine v solidarite a revolučnom odborovom hnutí.
30. marec
V BELUŠI ZA ZAMESTNANCOV
Manažment ohradil vstupy železnými zátarasami, najal externú SBS. Vo štvrtok sa protestovalo na Považí proti svojvôli zamestnávateľa. Predsedovi miestnych odborov Milošovi Kapušovi hrozí vyhadzov, pretože háji práva zamestnancov.
Pokiaľ nepomôže ani verejný nátlak, medializácia, pokiaľ nezasiahne inšpektorát práce či súdna moc, bude to nebezpečný precedens, ktorý začnú využívať všetky nepoctivé manažmenty na slovenských pracoviskách. Preto sa v tomto prípade nejedná len o jedného predsedu či živobytie 150 rodín na Považí, ale o pozíciu odborov na stovkách pracovísk a o podmienky, v ktorých budú pracovať státisíce zamestnancov.
Čím väčšia je súdržnosť bežných ľudí, tým silnejšiu masu tvoria. Čím je silnejšia masa, tým môže mať ambicióznejšie požiadavky.
O priebehu protestu sa dočítate v článku Artura Bekmatova: https://flm.sk/sme-v-belusi-proti-sikanovaniu-zamestnancov/
Podpredsedníčka FĽM Alexandra Aganbegović hovorí: „My, študenti a ľudia vstupujúci do zamestnania, stojíme jasne s vami. Odmietame sa prizerať, ako sa obyčajní ľudia premieňajú v očiach ich zamestnávateľov na otrokov, akonáhle vstúpia na pracovisko. Nechceme vyrastať vo svete, v ktorom je zisk dôležitejší ako ľudská radosť a zdravie.“
Pozrite si video z protestu na našom YouTube kanáli: https://www.youtube.com/watch?v=8jcFqf3B-SE
31. marec
ČITATEĽSKÝ KLUB V PLNOM PRÚDE
V nedeľu prebehlo druhé stretnutie členov nášho čitateľského klubu, kde spoločne analyzujeme zásadné diela marxizmu-leninizmu. V apríli sa na Discorde stretneme opäť a skvelá správa je, že súčasťou toho môžeš byť aj Ty!
O tom, čo aktuálne čítame, sa dozvieš na našom webe. Na prečítanie diela máme cca mesiac. Stretnutia realizujeme cez víkend vo večerných hodinách (o dni a čase spoločne hlasujeme). Diskusia je voľná, môžeš byť aktívny účastník alebo iba tichý pozorovateľ. Našou prioritou je vzdelávať sa a zdieľať svoje postrehy v uvoľnenej atmosfére.
„Už dlhšie sa považujem za ľavičiara, no až prednedávnom som sa odhodlal začať čítať teóriu a poriadne sa vzdelávať. Bol som prekvapený, že niečo takéto na Slovensku vôbec existuje. Bolo to super, teším sa na ďalšie texty a ich objasnenie.“
ČERVENOARMEJKY, HOMOSEXUÁLNE MANŽELSTVÁ A GEJOVIA V POLITIKE
Sovietsky zväz bol jedným z prvých štátov vôbec, ktoré dekriminalizovali homosexualitu, a to zrušením cárskych právnych kódexov v roku 1917 a prijatím nového kódexu v roku 1922. Tento akt umožnil gejom žiť svoj život bez účasti štátu, súdy schvaľovali homosexuálne manželstvá a neskôr boli taktiež povolené oficiálne postupy zmeny pohlavia.
Sovietske právne predpisy deklarovali: „Všetky formy pohlavného styku sú súkromnou záležitosťou. O trestné stíhanie ide len vtedy, ak ide o použitie sily alebo nátlaku, ako vo všeobecnosti, keď dôjde k ublíženiu na zdraví alebo zásahu do práv inej osoby.“
Prečítajte si štúdiu nášho člena o LGBTQ osobách v ZSSR: https://flm.sk/teple-dvadsiate-roky-v-sovietskom-zvaze/
1.apríl
CHE GUEVAROVA POMSTITEĽKA
1. apríla 1971 nemecká komunistka Monika Ertl zastrelila „kata Che Guevaru“, brutálneho pravicového plukovníka z Bolívie Roberta Pereiru.
Monika bola dcérou nacistického propagandistu, ktorý utiekol do Bolívie. Vyrastala medzi nacistickými priateľmi jej rodiny, akým bol aj veliteľ gestapa Klaus Barbie, ktorého režisér Kevin McDonald vo filme My Enemy’s Enemy zobrazil ako organizátora vraždy Guevaru. Monika prerušila kontakty s jej fašistickou rodinou a zblížila sa s komunistami. Zavraždenie Che Guevaru v roku 1967 ju motivovalo pripojiť sa k Národnej oslobodzovacej armáde (ELN) v Bolívii, ktorú predtým Guevara viedol. Pod menom Imilla (v ajmarských jazykoch „dievča“) pracovala s bývalými spolupracovníkmi Guevaru na dolapení jeho vraha.
V roku 1971 Monika pricestovala do nemeckého mesta Hamburg, hľadajúc Peireru, ktorý pracoval na bolívijskom konzuláte. Monika zastrelila Guevarovho vraha tromi zásahmi do hrude. Na mieste činu nechala odkaz: „Víťazstvo alebo smrť – ELN.“
Bolívijská diktatúra podporovaná USA vypísala 20 000-dolárovú odmenu za jej dolapenie. Monika bola zabitá jednotkami CIA v meste La Paz. Jej telo nebolo nikdy nájdené.
Preklad textu od RED stream net.
2. apríl
NARODENÍ, ABY VYNIKLI
Predstav si, že prídeš do cudzej krajiny, ktorej jazyk neovládaš. Nevieš, ako komunikovať s druhým človekom, nevieš dokonca požiadať ani o svoje základné potreby. Ľudia sa tu venujú svojim činnostiam, v ktorých ty nevidíš žiadny zmysel.
V tejto krajine si stratený. Nerozumieš ich požiadavkám, nútia ťa robiť veci, ktoré nechceš, ale ty nevieš, ako im povedať „nie“. Hovoria o tebe, že si nevychovaný, problémový či dokonca nebezpečný.
Uzavrieš sa do seba. Upokojuje ťa stereotyp, je to to jediné, v čom máš istotu. Ukladáš veci vedľa seba, sleduješ tečúcu vodu alebo točiace sa koleso. Tieto veci sa nemenia. Hovoria o tebe, že si zvláštny.
A v tejto krajine budeš musieť prežiť celý život.
2. apríl je Svetovým dňom povedomia o autizme. Dodnes sme sa nezbavili predsudkov a stigmatizácie. Autizmus nie je mentálne postihnutie, je to odlišné vnímanie sveta. Zasahuje komunikáciu, sociálne vzťahy, predstavivosť, záujmy a aktivity. Neznamená to však, že ľudia s autizmom nie sú schopní lásky a že by sme sa im mali vyhýbať. Práve naopak, mali by sme byť tými, ktorí im pomôžu pochopiť tento zložitý svet.
