Ťažký týždeň v kapitalizme 1/1

Druhý týždeň v novom roku nemal núdzu o kapitalistické neresti a hriechy. Pozrieme sa na podivuhodné algoritmy, podľa ktorých zmýšľa naše ministerstvo školstva, a potvrdíme si, že ultrapravica je toxická v každom štáte rovnako. Na záver sa dozviete, s kým sme nadviazali ďalšiu zahraničnú spoluprácu.

9. január
K ČOMU VEDIE „TOLERANCIA“ VOČI EXTRÉMISTOM

Už viackrát sme informovali o novom prezidentovi Brazílie, Lula da Silvovi. Jeho ľavicové myšlienky nás zaujali, a preto sme mu vyjadrili podporu a zagratulovali, keď vyhral svoju kandidatúru proti protofašistovi a terajšiemu prezidentovi Jairovi Bolsonarovi. 6. januára sme si pripomenuli udalosť útoku pravicových extrémistov v USA na parlament, kedy sa prívrženci Donalda Trumpa pokúsili zvrhnúť výsledky volieb a nastoliť diktatúru. Bohužiaľ, ultrapravica nedostala pod stromček rozum a opätovne verejne predvádza svoje deficity. V Brazílii totiž 8. januára došlo k vtrhnutiu prívržencov Bolsonara do vládnych budov, odkiaľ žiadali zosadenie novozvoleného prezidenta, familiárne zvaného občanmi ako Lula.

Ako je už zvykom, polícia voči pravicovej vzbure nezakročila ani zďaleka tak, ako napríklad zasahuje proti mierumilovným protestom ľavice. Aj prezident Lula kritizoval jej postupy a skutočnosť, že voči extrémistom nezakročila dostatočne rázne.

V MICHALOVCIACH VEDIA, AKO NA TO

Dominik Hutko pre Pravdu píše: „Fašista, fašista, kričali ľudia na námestí v Michalovciach potom, čo najprv vypískali lídra extrémne-pravicovej strany ĽS NS Mariana Kotlebu. Zhromaždenie na pamiatku zavraždenej Eriky si chcel známy neonacista uzurpovať pre svoje nenávistné reči proti Rómom. Tí sa však zmobilizovali a rozhodli sa voči šíreniu rasovej neznášanlivosti brániť.“

S veľkou radosťou sme prijali správy, že Michalovce dnes ukázali, čo si myslia o minihitleroch Slovenska. Pôvodné spomienkové podujatie na pamiatku zavraždenej Eriky muselo byť zrušené, pretože M. Kotleba sa natlačil na pódium, ktoré bolo pripravené pre akciu združenia Zemplínska partia a ktoré sa malo niesť v duchu hesla „aby Michalovce ostali mestom športu, nie mestom nenávisti, strachu a násilia“.

Rómovia znechutení z doterajšej rétoriky Kotlebu plánujú organizovať viaceré protikotlebovské protesty v duchu antirasizmu. Hrdo vítame snahy Únie Rómov na Slovensku bojovať proti útokom pravicových extrémistov a vyzývame všetkých, aby prišli podporiť lokálne podujatia proti nenávisti.

10. január
KONIEC VÝROBY HLINÍKA NA SLOVENSKU?

Spoločnosť Slovalco v Žiari nad Hronom vypla poslednú z pecí. Dôvodom, ako v mnohých podobných prípadoch, je nečinnosť vlády v otázke kompenzácií za vysoké ceny energií. Výroba hliníka tak v tomto meste po takmer 70 rokoch končí. Spoločnosť ešte v lete zamestnávala priamo 400 ľudí a ďalšia tisícka bola na ňu nejakým spôsobom naviazaná.

HRDINOVIA NA CESTE K NÁM

Bitka o Stalingrad bolo ozbrojené stretnutie na juhozápade európskej časti Sovietskeho zväzu, v ktorom bojovali vojská Osi, predovšetkým nacistického Nemecka, Rumunska, Maďarska a Talianska, proti sovietskym silám. Bojové operácie prebiehali vo vysokom tempe viac než šesť mesiacov od 21. augusta 1942, keď sa začal útok na mesto, do 2. februára 1943, keď sa vzdali posledné zvyšky nemeckých síl obkľúčených v meste Stalingrad (dnes Volgograd). Dobytie Stalingradu malo byť jedným z čiastkových cieľov pre postup nemeckej ofenzívnej kampane južným smerom na Kaukaz. Bitka bola jedným z rozhodujúcich momentov v bojoch na východnom fronte a celej druhej svetovej vojny. Bola jednou z najkrvavejších a najväčších bitiek v histórii vojenstva vôbec, keďže v jednotlivých etapách bitky bojovalo na oboch stranách dovedna vyše 2 milióny vojakov, 2 000 tankov, do 25 000 delostreleckých zbraní a 2 300 lietadiel. V dôsledku sovietskej zimnej protiofenzívy padla do obkľúčenia a neskôr bola zničená veľká skupina nemecko-rumunských vojsk o sile asi 300 000 mužov.

Nemeckí príslušníci Wehrmachtu si razia cestu ruinami Stalingradu.
11. január
MLÁDEŽ STOJÍ NA STRANE MIERU – ODMIETAME VOJENSKÚ SLUŽBU

Z každého vojenského konfliktu medzi kapitalistickými krajinami víťazia jedine zbrojárske firmy a podobní priekupníci so smrťou. Na oboch stranách umierajú nevinní rovnako. V kapitalistických vojnách nemáme čo získať, ale môžeme všetko stratiť!

Ak by bol vyhlásený vojnový stav, podľa zákona 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti vzniká povinnosť služby v armáde „mužovi [keď] dovŕši 19 rokov”.

Do konca januára je možné podať vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby. Ako dôvod sa uvedie pacifistické presvedčenie alebo náboženské dôvody. Vyhlásenie je však možné podať iba počas mieru – ak by bola vyhlásená mobilizácia skôr, odhlásiť sa už nie je možné. Podmienky vymedzuje zákon 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe.

12. január
21. JANUÁRA VOLÍM ÁNO

Štát sa nám konečne otočil čelom a začal sa s nami zhovárať. Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia NR SR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR? ÁNO, chceme, aby nad parlamentom, ktorý zabudol na tých, ktorých zastupuje, neustále visel Damoklov meč občanov SR. ÁNO, máme právo byť vypočutí viac ako raz za štyri roky. ÁNO, budeme držať moc nad tými, ktorí prisahali, že budú chrániť naše záujmy, a svoj sľub bez mihnutia oka porušili.

Dnes to nie je o boji politických strán, je to o nás. Máme príležitosť posilniť demokraciu, ktorá už takmer stratila svoju tvár. Toto je začiatok, za ktorým musí nasledovať ďalšia akcia. Budeme presadzovať zriadenie zamestnaneckých rád, ktoré budú tlmočiť požiadavky bežných pracujúcich a nekompromisne na nich trvať. Budeme zviditeľňovať hlas mládeže vo veciach verejných a naďalej sa angažovať v politike a občianskom sektore. My občania SR sa zaväzujeme, že svoj hlas necháme znieť!

Vezmime spravodlivosť do vlastných rúk. V sobotu 21. januára rozhodujeme my.

13. január
52. ROČNÍK OLYMPIÁDY V RUSKOM JAZYKU SA RUŠÍ

V časoch, keď nemôžeme jesť ruské vajce a počúvať Čajkovského, by si jeden pomyslel, že ho už nič neprekvapí. Opak je však pravdou a slovenská vláda opäť boduje. Ministerstvo školstva pre rok 2022/23 zakázalo organizovanie Olympiády v ruskom jazyku.

Učitelia si ťukajú po čele, dobrovoľníci z ukrajinských hraníc poznamenávajú, že bez znalosti ruštiny by utečencom nevedeli pomôcť, a Dostojevskij sa s celým ruským realizmom obracia v hrobe. Veď čo je vzdelanie, kultúra oproti politickej propagande? Ako inak by sa mali Slováci postaviť voči nešťastnému konfliktu medzi dvoma slovanskými národmi?

Veď sa ani nie je čomu čudovať. Ten, kto financuje vojnu a predlžuje utrpenie bežných občanov na oboch stranách, nemôže mať medzi svojimi prioritami vzdelanie.

Apropo, niečo od L. N. Tolstoja: „Veď uvážte, ak cieľom ľudstva je blaho, dobro, láska, ako chcete, ak cieľom ľudstva je to, že všetci ľudia splynú v jednotu láskou, že skujú kopije v kosáky a tak ďalej, tak čo potom ešte bráni v dosiahnutí tohto cieľa? Bránia vášne.“

14. január
VLÁDNY PRIMITIVIZMUS MLÁDEŽI NEPOMÔŽE

Vláda SR sa opätovne rozhodla pre povrchnú náplasť na hlboko zakorenené systematické problémy v slovenskom školstve. Bez racionálneho dialógu nám bolo podsunuté „riešenie“ doteraz trvajúcich následkov vládou nezvládnutého dištančného vzdelávania. Tohtoroční maturanti strávili dva roky pred počítačovou obrazovkou, pričom ich vedomosti z tohto obdobia doteraz neboli kvalifikovane overené. Namiesto toho sa vláda rozhodla spoľahnúť na to, že sprístupnenie maturitných zadaní sedem dní pred skúškou im akosi pomôže. Obávame sa, že účinok bude práve opačný.

Súhlasíme, že maturitné zadania musia byť pre férovosť verejne prístupné. Táto náplasť však donúti učiteľov buď úplne prekopať už vytvorené maturitné otázky, alebo študenti nižších ročníkov budú nespravodlivo zvýhodnení, pretože k nim nebudú mať prístup týždeň pred skúškou, ale celý rok. Obdobné zahlcovanie učiteľstva zbytočnou prácou je fackou pre ich už prebyrokratizovanú a nedôstojne ohodnotenú profesiu.

Nerozvážnosť tohto kroku nie je ale iba symptómom „matovičovizmu“ alebo súčasnej vlády, ale neodmysliteľný následok kapitalizmu. V diktatúre buržoáznej triedy totiž nie je cieľom školstva vzdelávať, zdravotníctva liečiť či vlády vládnuť. Cieľom každého sektora je generovať najvyššie možné zisky, a tak sme s podobnými riešeniami zaseknutí, až pokým nebude celý systém nahradený.

15. január
PRIJALI SME POZVANIE RAKÚSKEJ ĽAVICE

Naša tajomníčka reprezentovala FĽM a hnutie Socialisti.sk na konferencii ľavicovej strany Links. Dvojdňová konferencia sa uskutočnila počas uplynulého víkendu v univerzitnom kampuse vo Viedni.

Zo zahraničia prijali pozvanie aj maďarskí komunisti. Atmosféra bola neformálna, veľkú časť prítomných tvorili študenti a mladí pracujúci. Súčasťou konferencie bola voľba nových zastupiteľov Links na nasledujúci rok, ako aj otázka zlúčenia Links s viedenskými členmi KPÖ (Komunistická strana Rakúska).

Tajomníčka nášho hnutia v úvode svojho prejavu popísala svoju osobnú motiváciu angažovať sa v politike. Ďalej stručne priblížila súčasnú situáciu na Slovensku a charakterizovala tri piliere hnutia Socialisti.sk – solidarita, ekológia, mier. Prejav sa stretol s úspechom a vyslúžil si nadšený potlesk.

“Capitalism cannot be reformed. It must be replaced by an economic system which is based on fulfilling people’s needs, not maximizing profits.”

„Kapitalizmus nie je možné reformovať. Musí byť nahradený ekonomickým systémom, ktorý je založený na naplnení ľudských potrieb, nie maximalizáciu profitu.“

Členovia Links prejavili ľútosť nad tým, že dve hlavné mestá, ktoré od seba majú najkratšiu vzdialenosť v Európe, dosiaľ nespolupracovali. Už teraz však môžeme hrdo vyhlásiť, že máme za sebou prvý krok, ktorý túto situáciu zmení. A týchto krokov bude oveľa viac.

Konferencia strany Links sa uskutočnila v priestoroch viedenskej univerzity.
SPOMIENKA NA ROSU A KARLA

Pred 104 rokmi, 15.1.1919, bola v Nemecku umučená a popravená dvojica ľavicových revolucionárov: Rosa Luxemburgová a Karl Liebknecht. Viedli spolu Spartakov zväz, ktorý vznikol v roku 1914 ako vnútrostranícka ľavicová opozícia Sociálno-demokratickej strany Nemecka (SPD), ktorá bola proti účasti SPD vo vojne. Jej vedúcou osobnosťou bola práve Rosa Luxemburg, výrazná predstaviteľka európskeho robotníckeho hnutia a proletárska internacionalistka.

Koncom roka 1918 bola jednou zo zakladateliek Komunistickej strany Nemecka (KPD) a hlavnou autorkou jej politického programu. Po neúspešnom Spartakovom povstaní (s ktorým nesúhlasila) bola spolu s Karlom Liebknechtom ilegálne zatknutá, mučená a za nejasných okolností zavraždená protirepublikánskou skupinou vojakov Freikorps. Išlo o krajne pravicové polovojenské organizácie, ktoré tvorili navrátilci z prvej svetovej vojny. Patril medzi nich aj Adolf Hitler. Postupne boli týmto spôsobom zavraždení aj ďalší spolubojovníci.

Rosa Luxemburgová za svojho života napísala početné kritické články a ekonomické analýzy. Jej hlavným dielom je štúdia „Akumulácia kapitálu“, ktorá vyšla v roku 1913. Jej životný príbeh sa stal inšpiráciou pre vznik biografického filmu v koprodukcii NSR a ČSSR v roku 1986 a je po nej pomenovaná nadácia, ktorá zastáva politickú víziu demokratického socializmu a podporuje spoločenskú kritiku v tradícii ženského robotníckeho hnutia, antifašizmu a antirasizmu. Nadácia má zastúpenie okrem Nemecka aj v Česku a spolupracuje tiež so slovenskými, maďarskými a rakúskymi partnermi.

Zdroje a ďalšie čítanie:

  1. LUXEMBURG, Rosa, 1900. Sociální reforma nebo sociální revoluce? Dostupné online: https://www.marxists.org/cestina/luxemburgova/1900/srefsrev/index.htm
  2. LUXEMBURG, Rosa, 1913. The accumulation of capital.
  3. LUXEMBURG, Rosa, et al., 1985. The mass strike, the political party and the trade unions. Marxian Education Society, 1985.
  4. Rosa Luxemburgová. [cit. 2023-01-14] Dostupné online: https://sk.wikipedia.org/wiki/Rosa_Luxemburgov%C3%A1
  5. https://rosalux.cz/
  6. https://www.csfd.cz/film/26914-rosa-luxemburg
Zdieľať článok
Návrat hore