Vo štvrtok sa protestovalo na Považí proti svojvôli zamestnávateľa. Slováci sa musia učiť súdržnosti, a to aj na lokálnej úrovni. Nesmieme rezignovať na boj za svoje práva.
Manažment má strach a chce ho preniesť aj na zamestnancov
Deň pred zhromaždením na podporu odborov v BPC Beluša manažment ohradil vstupy železnými zátarasami, najal externú SBS. Ráno pripevnil manažment na vstupnú bránu banner s nápisom „Hovorte s nami. Sme na spoločnej lodi.“, aby si vzápätí zakryl uši extrémne hlasnou hudbou pred nespokojnými zamestnancami. Takto si manažment BPC Beluša predstavuje dialóg so zamestnancami.
Chvíľu nato prišlo pred fabriku s úmyslom hovoriť viac ako 150 nespokojných pracujúcich na čele s predsedom miestnych odborov Milošom Kapušom, predsedníčkou najväčšieho odborového zväzu OZ KOVO Monikou Benedekovou či viceprezidentom KOZ Františkom Gajdošom.
Nedovoľme precedens
V roku 2021 si v ostrom štrajku zamestnanci vybojovali dôstojné podmienky, začiatkom tohto roku odbory zachránili niekoľko pracovných miest, ktoré chcel manažment nahradiť agentúrnymi zamestnancami, a pred vyjednávaním o novej kolektívnej zmluve spustil poľovačku na človeka, ktorému sa podarilo miestnych zamestnancov stmeliť.
Pokiaľ manažmentu BPC Beluša takáto svojvôľa prejde – pokiaľ nepomôže ani verejný nátlak, medializácia, pokiaľ nezasiahne inšpektorát práce či súdna moc, bude to nebezpečný precedens, ktorý začnú využívať všetky nepoctivé manažmenty na slovenských pracoviskách. Preto sa v tomto prípade nejedná len o jedného predsedu či živobytie 150 rodín na Považí, ale o pozíciu odborov na stovkách pracovísk a o podmienky, v ktorých budú pracovať státisíce zamestnancov.
V súdržnosti je naša sila
V poslednom období otriasajú európskymi štátmi mohutné protesty a štrajky. Najmä Veľká Británia, Nemecko či Francúzsko čelia sociálnym turbulenciám. Čím väčšia je súdržnosť bežných ľudí, tým silnejšiu masu tvoria. Čím je silnejšia masa, tým môže mať ambicióznejšie požiadavky. V zahraničí totiž nemajú vyššiu životnú úroveň z dôvodu, že by politici a elity boli k verejnosti benevolentnejší, ale z dôvodu, že súdržná verejnosť je silná a pre politikov je rovnocenným súperom.
Musíme sa naučiť, že dnes sú to síce strojári a strojárky na Považí, no zajtra to môžu byť mliekari na Liptove, nábytkári vo Fiľakove, operátori v Nitre, oceliari v Košiciach, šičky z Lučenca a pozajtra vy s kolegami.
.
.
Artur Bekmatov, predseda hnutia Socialisti.sk
