S kritickým myslením sme na tom kriticky

Pravdivé sa mieša so zavádzajúcim, nejasné so lživým, život ohrozujúce s nepodstatným. Prečo sme informácie prestali triediť, hodnotiť a kritizovať? Sme obeťami mechanizmu polarizácie v echo-komorách.

Čím viac informácií, tým menej kritiky

V súčasnosti sme obklopení nadbytkom najrôznejších informácií – z regiónu, našej krajiny, sveta, v ktorom žijeme, témami od všedných vecí, ako je život celebrít, až po udalosti, ktoré menia životy, ako sú vojny, zákony ohrozujúce samotnú existenciu menšinových skupín či správy o hospodárskej situácii. Vzhľadom na tieto často beznádejné správy, ktoré nás v ére médií obklopujú, sa nemožno čudovať, že mnohí z nás zaujímajú k predkladaným informáciám skôr konzumný postoj. Absorbujú ich bez toho, aby ich hlbšie analyzovali, pasívne ich registrujú ako fakt, ktorý sme „niekde počuli“, a preto „je to tak, ako to je“ a tým sa to končí.

„Fakty“ sa považujú za tovar, ktorý sa má páčiť.

Takýto prístup má však celý rad negatívnych dopadov na javy dnešnej doby, ako je napríklad pokračovanie a dokonca urýchľovanie procesu zhoršovania materiálnych podmienok mnohých ľudí, umožnené osobami, ktoré jednoducho konzumujú správy, pričom posudzovanie ich pravdivosti ignorujú. Väčšina informácií sa tak ocitá na rovnakej úrovni – pravdivé sa miešajú so zavádzajúcimi, ktoré sa miešajú so lživými, život ohrozujúce s nepodstatnými. Široká zmes názorov na danú tému nás často necháva zmätených a bez vlastného názoru, len verklíkujeme argumenty tej strany, ktorú vnímame ako najpopulárnejšiu a dostávajúcu najväčší rešpekt.

Sme uzavretí do echo-komôr

To všetko však nie je spôsobené len množstvom informácií, ktoré máme k dispozícii, ale aj ich samotnou komodifikáciou. „Fakty“ sa považujú za tovar, ktorý sa má páčiť. Mladým ľuďom, starším ľuďom, ľavičiarom, pravičiarom, pro- či anti-systémovým typom… A ľudia vynaložia veľké úsilie, aby ho predali príslušnému publiku. Nie sme len konzumenti informácií v nekritickom, pasívnom zmysle prijímania, ale aj doslovní – subjektom sú informácie predávané, hodnotí sa ich efekt a popularita a ďalšia vlna obsahu sa upravuje pre lepšie výsledky.

Informácie, ktorými sme kŕmení, vytvárajú echo-komoru (úzku skupinu podobných informácií, ktorá nás uväzní v bubline názorov, a pri konfrontácii s ľuďmi mimo nej nás necháva bezradnými) a zároveň značne polarizovaný diskurz medzi echo-komorami. Marketing informácií, zaobchádzanie s nimi ako s tovarom nie je receptom na zdravý diskurz. Ale ako vieme, úzka skupina uvedomelých spotrebiteľov nemôže zmeniť spôsob fungovania trhu samotného – preto sa v ňom musíme vedieť orientovať.

Prebytok informácií je výdobytkom i prekliatím dnešnej doby.
Neprestaňme sa pýtať

Riešenie tohto problému nie je jednoduché. Bojujeme proti nepriateľskému prostrediu, ktoré vytvoril kapitalizmus, aby nás udržal v poslušnosti a spokojnosti s vedomím, že ide len o dočasnú nerovnosť. Veď predsa „nezlyhal systém, zlyhali sme my, ľudia, my sa zotavíme a systém bude fungovať tak, ako má”, však? Polarizácia sama o sebe je systémom, ktorý funguje tak, ako má. Aktívne odvádza pozornosť od triednych problémov tým, že polarizuje ľudí na základe identity, vytvára množstvo „podradných“ skupín, ktoré obviňuje zo zlyhaní vlastných systému, a z mizerných materiálnych podmienok obviňuje „vyvrheľov spoločnosti“.

V informačnej vojne je jedinou životaschopnou metódou boja aktívne nazeranie na informácie, ktoré sú nám predkladané, cez dôvody ich existencie. Prečo boli vytvorené? Aby nás informovali o skutočnej pravde, aby nás zamestnali, upokojili, alebo len aby získali našu priazeň? Prečo ľudia reagujú na prezentované informácie (či už v reálnych diskusiách, alebo v sekcii komentárov) práve takto? Má to vyvolať pobúrenie, snaží sa nás to polarizovať? Aká je moja reakcia na predmetné informácie – pozitívna, negatívna, neutrálna? Som zaujatý voči zdroju tvrdenia alebo proti nemu? Mal by som prispieť do diskusie o ňom?

Nepremýšľať o týchto otázkach znamená podporovať metódy informovania ľudí, ktoré v súčasnosti prevládajú. Problémy súčasného stavu sa nevyriešia bezmyšlienkovitým konzumovaním informácií, ale aktívnym zapojením sa do kritického myslenia a analyzovaním informácií, ktoré sú nám predkladané. Problémom sa dokážeme postaviť iba na základe logického diskurzu založenom nie na marketingu, ale na analýze.

.

.

Liv Jánošíková

Zdieľať článok
Návrat hore