Pri príležitosti Pamiatky zosnulých sa naše členstvo naprieč Slovenskom rozhodlo uctiť si padlých hrdinov, vďaka ktorým sme sa vymanili spod hrozby nacistickej nadvlády.
Nezabúdame na tých, ktorí nám vybojovali slobodu
Naši členovia si v uplynulých dňoch popri spomienke na svojich blízkych uctili aj pamiatku tých, ktorí sa obetovali v boji za slobodu budúcich generácií – vojakov Červenej armády a spojeneckých armád protihitlerovskej koalície, partizánov či obete politického a rasového násilia zo strany vtedajšieho fašistického štátu.
Značnú časť padlých tvorili, samozrejme, aj vojenské zložky ZSSR. Táto skutočnosť sa v súvislosti s vojnou ruskej vlády na Ukrajine stáva viac a viac „kontroverznou“. Príkladom je dominanta Slavín, ktorú vandali krátko po začiatku vojny natreli farbami ukrajinskej vlajky. Strach z podobných nerozvážnych prejavov solidarity sa následne rozšíril.
Pamiatka tých, ktorí sa postavili nacistickému zlu, sa celkom zbytočne stáva ďalšou z obetí dnešnej doby konfliktov v podobe uzatvorených pamätných miest, rušenia osláv či organizovania skrytých osláv s vylúčením verejnosti až po priame ničenie a hanobenie pamätníkov, najčastejšie sovietskych.
Nedovoľme, aby sa pamiatka obetí minulých vojen stala obeťou tých súčasných. Existuje snáď väčší prejav iracionality a absurdnosti vojny ako hroby (často mladých) ľudí, roztrúsené tisícky kilometrov od ich pôvodných domovov?
Členovia Frontu ľavicovej mládeže zapálili sviečku a položili veniec v Bratislave, Dolnom Kubíne, Piešťanoch, ale aj v Brne. Stáť s tichou úctou pri pamätníku padlých však nebolo všade tak jednoduché.
Chcete si uctiť hrdinov? Možno ostanete zarazení
Boli sme zhrození, keď sme pri návšteve pamätníka padlým rumunským vojakom v Piešťanoch zistili, že je pod reťazou. Na vstupnej bránke boli položené dve biele sviečky a okrem nich nebola našim osloboditeľom prejavená akákoľvek úcta – ba priam bola ich pamiatka zdehonestovaná tým, že ľuďom nebolo umožnené prejaviť svoju vďaku. Nejedná sa pritom ani o pomník sovietskym vojakom.
Táto udalosť sa môže zdať iba ako symptóm „nevychovanosti“ v našej spoločnosti. Problém je však oveľa hlbší – triedny. Kým ľudia práce v Ukrajine trpia ničivosťou vojny, v Rusku následkami vražednej mobilizácie a všade inde vo svete embargami a nedostatkom potravín, buržoázia si ďalej vedie svoje škriepky o zdroje a zisky. A nielen to. Aby si obyčajní ľudia neuvedomili nezmyselnosť zbrojenia, majetnícka trieda využíva ďalší nástroj pre posilnenie svojej moci.
Aktívnymi snahami o rozdeľovanie bežného obyvateľstva (či už nacionalizmom, dezinformáciami, alebo ekonomickým sužovaním) sa jej darí odpútavať našu pozornosť od jej zverstiev. Smeruje ju napríklad na hádky o tom, kto podporuje Rusko a kto Ukrajinu. Je pritom zrejmé, že ani jedna strana neháji záujmy svojich pracujúcich – ide o vojnu jednej buržoázie vedenej proti druhej. Následkom toho trpia tie najnižšie triedy v spoločnosti, ako aj pietne pomníky a pamiatky našich osloboditeľov.
.
.
Jakub Rendvanský, podpredseda FĽM Západ
Anton Vilček
