Mladí ľudia na trhu práce

Aké sú podmienky mladých ľudí na trhu práce z triednej perspektívy? V prvej časti sa pozrieme na problém veľkej nezamestnanosti mladých a ťažkosti spojené s hľadaním práce na Slovensku. V časti druhej sa zameriame na brigády a nedôstojné pracovné podmienky, ktoré tu často dominujú. Cieľom článku je analyzovať, nie priniesť riešenia.

Zamestnávatelia očakávajú roky praxe

Štatistiky posledného desaťročia poukazujú na vysoký podiel nezamestnanosti mladých ľudí, ktorý vo februári 2023 dosiahol 19,9 %. Tieto vysoké čísla sú na Slovensku de facto dlhotrvajúce a stali sa normou. V Európe patríme medzi top 10 krajín s najväčším podielom nezamestnanosti mladých ľudí. Ak si porovnáme grafy nezamestnanosti mladých hľadajúcich prácu a celkovej nezamestnanosti, zistíme, že sú vo veľkom nepomere. Konkrétne 19,9 % u mladých a 5,76 % celkovo.

Jedna z bariér uplatnenia mladých ľudí na trhu práce sú vysoké nároky zamestnávateľov na pracovné skúsenosti, ktoré mladí ľudia ešte nemajú, keďže nedostali šancu uplatniť sa na trhu. Nepomáha tomu ani fakt, že prax na väčšine stredných škôl nie je povinná a stáže v odbore majú veľmi krátke trvanie.

Keďže mnohí zamestnávatelia vyžadujú aspoň dvojročnú prax v odbore, práca popri štúdiu sa stáva nutnosťou. Avšak intenzívna práca popri štúdiu môže byť ťažko realizovateľná a veľmi vyčerpávajúca. Nabité školské rozvrhy, práca v noci, cez víkendy či voľné dni, nedostatok voľného času.

Model duálneho vzdelávania ponúka zaujímavý pokrok oproti neplatenej praxi študentstva, avšak stále sa nedotýka problematiky prekarizácie a vykorisťovania študenstva
(foto: Bratislavská župa, CC 2.0, niektoré práva vyhradené, ,,Začali sa ďalšie rokovania o centrách duálneho vzdelávania“: https://www.flickr.com/photos/fotopavolfreso/15002050608/, licencia: https://creativecommons.org/licenses/by/2.0/).

Ďalší problém je nedostatok pracovných pozícií v menších mestách a na vidieku. Často sa stáva, že si mladí ľudia nedokážu nájsť prácu vo svojom odbore kvôli podmienkam v regióne. To má za následok sťahovanie mladých ľudí do iných regiónov či dokonca krajín, kde tieto pozície trh poskytuje. Veľké finančné náklady, bývanie v podnájmoch a s tým späté riziko vysťahovania prenajímateľom sprevádzajú neistotu mladých na pracovnom trhu.

Ďalšiu prekážku predstavuje nedostatok voľných pozícií vo vyštudovanom odbore. Tento problém núti siahať po takzvaných „nekvalifikovaných” prácach. Nekvalifikované pracovné pozície ako čašník, donášková služba, zákaznícke poradenstvo sú obsadené prevažne mladými ľuďmi, keďže je to ich jediná šanca zamestnať sa. Tu absentuje možnosť kariérneho rastu, zakladanie odborov sprevádza odpor, pracovná doba je dlhá a náročná, pričom zamestnanci pracujú pod neustálym dohľadom nadriadených.

Je nezamestnanosť kolektívna vina?

Mladí ľudia si internalizujú naratív, že zlyhanie na trhu práce je skôr individuálna a nie kolektívna záležitosť. Neschopnosť nájsť si prácu vedie k myšlienkam, že za týmto problémom stoja oni sami a nie ekonomický systém, ktorý je neschopný ponúknuť dostatok pracovných miest, pretože sa riadi tým, čo je výhodné. Ja som ten, ktorý nedokáže vyvinúť dostatočný ľudský kapitál. Tento naratív ilustruje silu ideológie v kapitalizme, kde sa triedny konflikt prejavuje v oblasti ideí, ktoré odvádzajú pozornosť od štrukturálnych problémov a systémových rozporov kapitalizmu.

Možnosti pracujúcej triedy predať svoju prácu za mzdu (a tak zabezpečiť svoje prežitie) sú v nestabilnej kapitalistickej ekonomike v rukách požiadaviek trhu a pozitívnych a negatívnych období v ziskoch firmy. Neistota sa u mladej demografie pracujúcej triedy znásobuje kvôli nedostatočnej praxi a kvalifikácii. Zamestnať niekoho bez skúseností je pre kapitalistu riziko, v ktorom leží osud jeho profitov a extrakcie nadhodnoty, kvôli pravdepodobnosti spočiatku nižšej produktivity pracujúcej mládeže. Preto sú mladí ľudia nútení pohybovať sa vo vodách brigádnického pracovného pomeru.

Brigády ako forma nestability

Nedôstojné zaobchádzanie, nepreplácané nadčasy, nízka bezpečnosť na pracovisku, nedodržiavanie zákonníka práce, šikana a ponižovanie zo strany nadriadených, to všetko sa na brigádach ukazuje ako bežná prax. Brigádnické zmluvy sú často mätúce a neprehľadné, čo núti uchádzačov voliť brigádnické agentúry, ktoré si zvyčajne berú až 50 % zo sumy, ktorú jej platí zamestnávateľ.

Je to práve študentstvo na brigádach, ktoré obsadzuje neraz fyzicky či psychicky veľmi namáhavé pracovné role, ktoré sú neadekvátne ohodnocované.

Obrovským problémom sú zlé pracovné podmienky. Jedným z príkladov je skúsenosť brigádničky v bratislavskej automobilke, o ktorej píše zväz pracujúcich Priama Akcia na ich webe: „Ku koncu zmeny, keď som už nevládala drhnúť strop od kondenzu, keďže som mala od respirátora v oblasti úst červené fľaky a vyrážky, ktoré svrbeli (predpokladám, že ho po predchádzajúcom použití nedezinfikovali) a kyselina mi stekala na hlavu, ma majster preradil vysávať sušičku na autolak, ktorá bola cca 150 metrov dlhá a prístup ešte zhoršoval dopravník umiestnený v strede. Povedal, že ju musí mať v ten deň povysávanú, a každú väčšiu nečistotu, čo nejde povysávať, odšpachtlovanú. Keď mi dal túto robotu, bolo pätnásť minút pred fajrontom.”

Pracovná doba je neraz neznáma až do začiatku zmeny. Môže sa pokojne stať, že vám zamestnávateľ oznámi nástup hodinu pred zmenou z dôvodu zastupovania kolegu, ktorý neprišiel do práce. Taktiež vybavovanie zmien býva frustrujúce a neisté. Napríklad v niektorých potravinových reťazcoch sa zmeny vybavujú na začiatku týždňa tak, že brigádnik zavolá po predurčení časov zmien do práce a vyberie si zmenu, ktorá mu vyhovuje najviac. Často sa stáva, že polhodinu po určení zmien už nie sú žiadne dostupné, pretože ich obsadili ostatní brigádnici. Takto brigádnika sprevádza konštantná neistota, či zmenu vôbec dostane. Na pracoviskách funguje aj nepotizmus, pretože niektorí brigádnici sú zamestnaní po známosti, a tak si berú zmeny prioritne.

Výnimkou nie je ani porušovanie zákonníka práce. Podľa neho nemôže pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov v priebehu 24 hodín presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca (pod 18 rokov) nesmie presiahnuť 8 hodín. Toto nariadenie sa často porušuje, hlavne pri „nekvalifikovaných“ brigádach, kde mladí ľudia pracujú vyše 12 hodín na jednej zmene. S týmto ide ruka v ruke problém dopredu neurčenej dĺžky pracovnej zmeny. Je celkom bežné, že brigádnik príde na pracovisko a nevie, ako dlho bude na zmene pracovať, a vedenie mu to oznámi počas zmeny alebo až na jej konci.

Bežným problémom je tiež nedodržiavanie sľúbenej náplne práce. Brigádnici robia veci, ktoré v zmluve neboli stanovené. Napríklad čašník umýva okná či vykladá ťažký náklad do skladov.

Brigády sú sprevádzané ťažkými pracovnými podmienkami v niektorých firmách viac, v iných menej. Faktom však zostáva, že brigády sú pre mladých pracujúcich nestabilné, frustrujúce a neisté.

.

.

Samuel, Patrik a Matej, členovia FĽM Východ, Košice

Zdieľať článok
Scroll to Top