Uplynulý mesiac ste mohli našich členov vidieť častejšie v teréne ako na sociálnych sieťach. Diskutovali sme o postavení mladých v politike, vystúpili sme na Malý Slavín a pri pamätníkoch si uctili našich osloboditeľov. Prečítajte si, aký bol máj Frontu ľavicovej mládeže.
1. máj: Máme dôvod oslavovať?
V spolupráci s hnutím Socialisti.sk sme Sviatok práce oslávili v dvoch mestách, a to v Prešove a Nitre. O bohatý program pri pamätníku osloboditeľov pred Okresným úradom v Nitre sa postarali naši členovia.
Popoludnie sme otvorili diskusiou na tému „Prečo sa majú mladí ľudia zapájať do spoločenského diania?“ Na otázky odpovedala Lenka Želonková, predsedníčka FĽM, Samuel Bielik a Milan Halás, aktivisti za obnovu železničnej dopravy, Dávid Pavelka, poslanec obecného zastupiteľstva v Golianove a Tibor Taldík, starosta obce Tehla. Diskutujúci hovorili o postavení mladých v politike či rozdieloch medzi priamym angažovaním sa v politike a aktivizmom. Diskusiu viedla Alexandra Aganbegović, podpredsedníčka FĽM.
„Angažovať sa v politike by malo byť povinnosťou každého občana. A ak máme strach z toho, že to môže nejak ovplyvniť náš budúci kariérny rast, tak to je znamenie, že nežijeme v slobodnom demokratickom štáte a že by sme mali tento systém zmeniť,“
odpovedá Lenka Želonková na otázku o riziku budúceho pracovného uplatnenia.
V prejave vyjadril Artura Bekmatova za hnutie Socialisti.sk vyjadril pochybnosti nad tým, či máme dôvod oslavovať Sviatok práce. Slovensko je rekordérom v Európe v pracovných nadčasoch a nočných smenách, kým v ponuke pracovných miest je na jej chvoste. Nasledovala diskusia o realite slovenských pracovísk s Tatianou Seňanovou, predsedníčka ZO OZ KOVO LIDL, a Martin Čech, predseda ZO OZ KOVO KIA. Posledným bodom programu bola predvolebná diskusia s účastníkmi Danicou Lehockou, viceprimátorkou Šale (Smer-SSD), Arturom Bekmatovom, predsedom hnutia Socialisti.sk, a Jurajom Draxlerom, exminister školstva. Diskusiu moderovala Lenka Želonková. Diskutujúci sa zhodli na tom, že vládnutie súčasnej koalície muselo vyústiť do predčasných volieb. Artur Bekmatov vysvetlil, prečo je dôležité upozorňovať na „zabudnuté regióny“.
„Život do regiónov vrátime len vtedy, pokiaľ tam vrátime aj prácu a pokiaľ pracujúcim vrátime ich dôstojnosť. Preto v hnutí Socialist.sk upozorňujeme na to, že budúcnosť je skracovanie pracovnej doby a nie lámanie rekordov v nadčasoch a nočných.“
Súčasťou programu bolo aj hudobné vystúpenie našich členov – spev, gitara, harmonika a fagot. Videozáznam z osláv v Nitre je dostupný na našom Facebook a Instagram účte.
9. máj: Fašizmus a iné zúfalstvá
Pripomínať si Deň víťazstva nad fašizmom dnes znamená dvojnásobnú výzvu. Vo vzduchu vzájomnej nenávisti visí fašizácia, najväčší vrahovia v dejinách sú velebení. Toto už nie je iba ekonomická kríza, ocitli sme sa v kríze hodnôt, kríze slobody a rovnosti. Nechávame sa zdierať kapitalistom, živoríme, točíme sa v kruhu hypoték a úverov, súčasne podliehame konzumu a klamstvám masmédií. Akoby sme si na kapitalizmus zvykli.
A keď už toho máme dosť, ukazujeme prstom na Rómov, imigrantov či queer ľudí. Máme málo, vďaka bezbrehej ziskuchtivosti pár ľudí máme nedostatok všetkého. Fašizmus sliedi po tých, ktorí majú ešte menej. V tom spočíva celá odvaha fašistov. Na tom stavajú svoju nadradenosť, elitárstvo. A týmto prejavom zbabelosti musíme v 21. storočí venovať pozornosť? Ľuďom, ktorí vo vlastnej úbohosti našli potešenie? Je to iba ďalšia skupinka neschopná vymaniť sa z triedneho systému.
13. máj: Výstup na Malý Slavín
Pomníky ako tie na Malom Slavíne sú síce venované padlým v boji proti nacizmu, no zároveň sa po rokoch stávajú aj pamätníkmi toho, ako sa k udalostiam z roku 1945 stavala a stavia naša spoločnosť. Pomník červenoarmejcom Jefimuškinovi a Gorjunovovi pamätá časy, keď sem, na Malý Slavín, chodili vrcholoví politickí predstavitelia, ale aj časy, kedy sa malo na takéto pamätníky pomaly zabudnúť. Dnes zažíva etapu, v ktorej sa pamätníky stávajú terčom vandalizmu či „iniciatív“, ktoré sú súčasťou prepisovania histórie. Preto je dôležité podujatia ako výstup na Malý Slavín nielen uchovať, ale ich aj ďalej otvárať pre mladú generáciu. Odovzdávať im úctu k padlým a vďaku k preživším, ktorí republiku po vojne postavili znovu na nohy.
XXXI. ročník výstupu na Malý Slavín sa so stranou Socialisti.sk realizoval dvakrát. Jedna výprava bola autobusová pre účastníkov, ktorí na začiatku zložitých 90. rokov pomáhali vracať úctu a vďaku aj sem, na Malý Slavín. A druhá pešia, ktorá zachováva turistický charakter podujatia.
15. máj: Diskusia o pravicovom extrémizme
Pravicový extrémizmus je neustále na vzostupe, čoho sme si vo Fronte ľavicovej mládeže veľmi dobre vedomí. V pondelok 15. mája sme sa preto stretli na diskusii venovanej tejto problematike. Medzi hosťami bol zakladateľ FĽM a súčasný predseda hnutia Socialisti.sk Artur Bekmatov, aktivista Kamil Kandalaft a naši členovia Ľubomír Zeman a Sofia Prétorová. Diskusiu moderovala podpredsedníčka FĽM Alexandra Aganbegović. Diskusia sa uskutočnila v reštaurácii Palmýra v Mlynskej doline a tí, ktorí sa jej zúčastnili, si mohli vychutnať malé pivo na náš účet.
Diskutujúci na začiatok uviedli svoje vlastné skúsenosti s pravicovým extrémizmom. Artur Bekmatov porozprával o tom, ako zlá je situácia v Nitre, kde študoval. V roku 2013 došlo v tamojšom podniku Mariatchi k incidentu, počas ktorého extrémisti dokopali svoje obete. Ku konečnému rozsudku dospel súd až o osem rokov neskôr – štyria z piatich obžalovaných poputovali za mreže (so zníženými trestami), posledný dostal podmienku.
Ďalej sme sa venovali formám pravicového extrémizmu a faktu, že si vždy hľadá nepriateľa medzi ohrozenými skupinami – zatiaľ čo pred časom boli nepriateľom číslo jeden migranti, Rómovia či Maďari, dnes sú to príslušníci LGBT komunity. V tejto súvislosti diskutujúci hovorili aj o vražde v bratislavskej Teplárni na Zámockej ulici. Zatiaľ čo niektorí očakávali, že sa spoločnosť zobudí a začne systematicky riešiť problémy LGBT komunity, stal sa presný opak. Po incidente v Teplárni došlo k niekoľkým ďalším útokom voči príslušníkom komunity a politici boli veľmi opatrní so svojimi vyjadreniami, aby sa nebodaj nezdalo, že LGBT ľudí považujú za seberovných. Niektorí dokonca zašli tak ďaleko, že robili obete zo seba. Sofia Prétorová, ktorá pracuje ako redaktorka v denníku Pravda, poznamenala, že je potrebná systémová zmena.
Tento názor s ňou zdieľa aj Bekmatov, podľa ktorého síce pravica dlho presviedčala voličov o tom, že vyrieši problémy rómskej komunity, žiadne reálne systematické riešenia však neponúkla. Ďalej opísal, ako sa v priebehu rokov extrémna pravica postupne menila – od čias Slotovej SNS cez Kotlebovu rozpustenú Slovenskú pospolitosť až po súčasnú ĽS NS, z ktorej sa prednedávnom odštiepila Republika.
Ľubomír Zeman porozprával o zraniteľnosti mládeže voči extrémnej pravici. Mladí ľudia sa snažia nájsť niekoho, kto by bol schopný vyriešiť ich problémy, mnohí z nich pochádzajú z chudobných pomerov a štát im neponúka žiadnu pomoc či perspektívu do budúcnosti. Preto sú ľahkým terčom pre pravicových extrémistov. Podľa Prétorovej je problémom, že ak niekto chce šíriť pravicovú propagandu prostredníctvom sociálnych médií, vždy si nájde cestu – ak dostanú ban na Facebooku, prejdú na Reddit či Discord.
Kamil Kandalaft, ktorý sa narodil do slovensko-palestínskej rodiny a svoje detstvo prežil v Izraeli, sa venoval téme Palestíny a izraelského útlaku. Ako dieťa sa stal neraz terčom rasistických útokov zo strany Izraelčanov. Spomenul tiež, ako je tamojší systém namierený proti Palestínčanom – či už ide o majetkové, alebo ľudské práva. Pre Palestínčana je navyše získanie izraelského občianstva oveľa zložitejšie.
Pravicový extrémizmus neustále upozorňuje na svoju prítomnosť. Ak proti nemu aktívne a systematicky nezasiahneme teraz, riskujeme jeho nárast do nekontrolovateľných rozmerov.
