Od piatka do nedele sme s členmi hnutia Socialisti.sk viedli diskusie na Spiši. Naša cesta sa začala v Spišskej Novej Vsi a pokračovala cez Gelnicu, Prakovce a Hnilčík do Smolníka. V nedeľu sme si uctili pamiatku obetí Krompašskej vzbury v Krompachoch.
Štát by mal začať podnikať
V dňoch 24. – 26. februára sme zamierili na východné Slovensko. Nech sme sa zastavili v ktoromkoľvek mestečku v okrese Spišská Nová Ves a Gelnica, obyvatelia mali rovnaké starosti: nedostatok pracovných príležitostí, nízky dôchodok, chudoba.
V Prakovciach (okres Gelnica) po skončení výroby v miestnom Závode ťažkého strojárstva, tzv. ZŤS upadla celá dolina. „Kedysi tento podnik poskytoval prácu stovkám, možno tisíckam ľudí z celej doliny. Pre nás je to zároveň príklad toho, ako zlyhal systém po roku 1989,“ vraví Artur Bekmatov vo videoreportáži. Firma RCC (Railway Casted Components) sídliaca v Prakovciach skrachovala v roku 2015 dôsledkom protiruských sankcií. O prácu prišlo 372 ľudí, čo predstavuje desatinu obyvateľstva Prakoviec.
„Doplním, že sme v okrese Gelnica, ktorý má 9. najvyššiu mieru nezamestnanosti v celej republike,”
dodáva Artur Bekmatov, predseda hnutia Socialisti.sk. Tí, ktorí prácu majú, za ňou často musia dochádzať do Krompachov, Košíc či dokonca až do Prešova.
V súčasnosti tu chce MO SR spustiť v opustených budovách niekdajších podnikov opravu vojenskej techniky. To vytvorí desiatky pracovných miest, chýbajú však stovky. Predseda Socialisti.sk apeluje na to, aby sa rozvoj v Hnileckej doline nezastavil na tomto kroku. Štát musí napojiť región na diaľnicu a zachovať a zachovať železničné spojenie, zároveň musí vytvoriť vlastné štátne podniky a podporiť lokálnych malých podnikateľov.
Vráťte do slovenských regiónov prácu
Navštívili sme aj bývalé banícke obce Smolník (kedysi mesto) a Hnilčík. Smolník bol do roku 2008 známy aj tabakovou továrňou, z ktorej sa ručne šúľané cigary distribuovali do celého sveta. Majiteľ privátu Marianna v Smolníku so slzami v očiach spomínal na to, ako bolo kedysi počuť z otvorených oblokov továrne spev stoviek žien. Dnes už tieto obce dokážu prežiť iba zo slabého turizmu, domáci musia za prácou cestovať.
Rezignácia je citeľná. Ľudia prestávajú veriť tomu, že zmena príde zhora. Stretli sme sa aj s odmietavými postojmi občanov, ktorých vraj „politika nezaujíma“. Dnes si už občania hladových dolín nedokážu predstaviť, že by sa o zvýšenie zamestnanosti, ako aj prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a kultúre v ich okrese mohol zaujímať nejaký politik. Boli tu i takí, ktorí iba mlčky natiahli ruku po občasníku Socialisti.sk, a potom tí, ktorí za nami sami prichádzali, aby s nami mohli zdieľať svoje životné osudy.
„Dôchodok? Pod 400 eur. Za 40 poctivo odpracovaných rokov. Teraz jej musí pomáhať syn,“ Artur Bekmatov opisuje ťažkú situáciu panej z Gelnice.
Nezabúdame na minulosť ani na prítomnosť Krompách
Kedysi patrili k najrozvinutejším lokalitám Uhorska. Prvá vlna úpadku nastala v Krompachoch v období prvej ČSR. Vzbura robotníkov v krompašských železiarňach v roku 1921 vyústila do zániku továrne a 2 až 3 tisícok nezamestnaných. Ďalší rozvoj zaznamenali Krompachy po druhej svetovej vojne, kde sa za čias socializmu posilnili miestne fabriky a počet obyvateľov narastal. Obnovila sa medená huta, vznikol elektrotechnický závod SEZ.
Po novembri 1989 nastal ďalší útlm a obyvateľstvo Krompách pochopilo, že sa na zahraničných investorov nemôže spoľahnúť. Príklad je nadnárodná korporácia Panasonic, ktorá tu v roku 2014 zavrela závod a prepustila 400 ľudí.
„Musíme dbať na to, aby sme chytili hospodárstvo do našich rúk a začali si ho spravovať my pracujúci, začali si budovať podniky na národnej báze,“ hovorí podpredseda Socialisti.sk Miro Pomajdík.
.
.
tajomníčka FĽM
