Na rozdiel od Martina Luthera Kinga, Jr., ktorý sa snažil vybojovať spravodlivosť pre čiernych obyvateľov Spojených štátov amerických mierovou cestou, Malcolm X presadzoval násilnú revolúciu. Dnes ho môžeme považovať za jednu z najvýznamnejších postáv hnutia za práva čiernych ľudí v USA, ktorý bol, podobne ako Fred Hampton či Huey P. Newton, zavraždený. Dnes, 21. februára, uplynulo od jeho smrti 58 rokov.
Nespravodlivosť ho prenasledovala odmalička
Narodil sa ako Malcolm Little 19. mája 1923 v meste Omaha v Nebraske. Už ako dieťa spoznal nespravodlivosť systému v USA, ktorý prehliadal zločiny rasistov – po tom, ako Ku Klux Klan podpálil jeho rodinný dom, mu bieli nacionalisti zabili otca. Matku neskôr hospitalizovali na psychiatrickej liečebni, Malcolm a jeho súrodenci sa preto dostali do ústavnej starostlivosti.
V roku 1946 sa dostal do väzenia za vlámanie. Tam sa pripojil k skupine Nation of Islam (kombinovala prvky islamu a čierneho nacionalizmu), kde pôsobil ako hlavný hovorca. Kvôli názorovým rozkolom s lídrom hnutia Elijahom Muhammadom hnutie v roku 1964 opustil. Potom ako ho v roku 1952 pustili z väzenia, si zmenil priezvisko na X, čo malo symbolizovať odmietnutie jeho otrockého mena. FBI ho po prepustení z väzby sledovala – v roku 1964 im šéf FBI J. Edgar Hoover dokonca adresoval telegram, v ktorom bolo uvedené: ,,Urobte niečo s Malcolmom X, už bolo dosť čierneho násilia v NY.“
Po opustení skupiny Nation of Islam, ktorá sa mu začala vyhrážať smrťou, podnikol Malcolm X púť do Mekky, konvertoval na sunnitský islam a prijal meno el-Hajj Malik el-Shabazz. Veril, že riešenie rasovej otázky v USA leží v ortodoxnom islame.
Kinga si vážil, ale nestotožňoval sa s ním
Malcolm X nesúhlasil s tým, čo v tom čase hlásal Martin Luther King, Jr., a namiesto integrácie žiadal separáciu čiernych od bielych a použitie násilia za účelom sebaobrany.
„Nemôžete oddeliť mier od slobody, pretože nikto nemôže byť v mieri, ak nemá svoju slobodu.“
Z prejavu Prospects for Freedom.
Napriek tomu, že k problému obaja pristupovali inak, si jeden druhého vážili. Po tom, ako bol v roku 1965 spáchaný atentát na Malcolma X, napísal King Jr. jeho žene: ,,Napriek tomu, že sme sa nie vždy zhodli na metódach, ako vyriešiť rasový problém, vždy som k Malcolmovi cítil hlbokú náklonnosť a cítil som, že mal úžasnú schopnosť pochopiť existenciu a koreň problému.“
Rešpekt bol vzájomný – Malcolm X považoval Martina Luthera Kinga, Jr. ,,za jedného z vodcov jeho ľudí“ a často ho pozýval na stretnutia Nation of Islam, kam však King Jr. nikdy neprišiel.
Osobne sa stretli len jediný krát – počas debaty o Zákone o občianskych právach z roku 1964, ktorá sa konala v Senáte. Po Kingovej tlačovej konferencii v Kapitole sa stretli s Malcolmom X na chodbe, kde sa porozprávali a potriasli si rukou. Počas života sa Malcolm X stretol aj s Fidelom Castrom.
Neskôr sa Malcolm pokúšal nadviazať vzťahy s militantnými skupinami a založil Organization of African American Unity, prostredníctvom ktorej chcel osloviť práve tých, ktorí mali bojovnejšieho ducha.
Dňa 21. februára 1965 bol naňho v Harleme spáchaný atentát, za ktorý boli obžalovaní traja členovia Nation of Islam – dvaja z nich boli v roku 2021 zbavení viny.
Po smrti o Malcolmovi X magazín Time písal ako o pasákovi, zlodejovi a demagógovi závislom na kokaíne. V tom istom roku o ňom vyšla autobiografia, ktorú spísal Alex Haley na základe rozhovorov, ktoré s Malcolmom X viedol krátko pred jeho smrťou.
.
.
Sofia Prétorová, členka FĽM Západ
