Dočká sa konečne Palestína spravodlivosti? 1. časť

V očakávanom prejave palestínskeho lídra Mahmouda Abbasa pred Valným zhromaždením Organizácie spojených národov dňa 23. septembra sa predpokladá, že bude opätovne naliehať na uznanie Palestíny ako právoplatného členského štátu OSN.

Symbolická sloboda pre Palestínu

Abbasov „prelomový prejav” by nepredstavoval prvý prípad, kedy prezident Palestínskej autonómie loboval o získanie takéhoto štatútu. V septembri roku 2011 boli snahy Palestíny o nadobudnutie plného členstva zmarené americkou vládou Baracka Obamu, a preto bolo obyvateľstvo Palestíny nútené pristúpiť k najlepšej možnej alternatíve vo forme „symbolického víťazstva” na Valnom zhromaždení o rok neskôr. V novembri roku 2012 im totiž bol udelený štatút nečlenského pozorovateľského štátu rezolúciou VZ OSN 67/19.

Dopady rezolúcie sa v mnohých smeroch ukázali ako symbolické. Izraelská okupácia sa odvtedy posilnila, komplikovaná štruktúra apartheidu prehĺbila a pre absenciu politického obzoru sa protizákonné izraelské osady rozšírili ako nikdy predtým. A čo viac, väčšina okupovaného západného brehu Jordánu je v procese anektovania k Izraelu, pre ktorý sa začal pomalý, ale systematický proces vyhosťovania, otriasajúci regiónom od okupovaného východného Jeruzalema až po lokalitu Masafer Yatta v južnej časti Hebrónskych hôr.

Mapa izraelských osád (bordová) v oblasti palestínskeho západného brehu Jordánu, 2020.

Tí, ktorí podporujú Abbasovu diplomatickosť, tvrdia, že sa vďaka nej Palestína stala zmluvnou stranou viac ako 100 medzinárodných dohôd, organizácií a konvencií. Stratégia Palestíny sa preto zdá byť založená na snahe získať úplnú suverenitu na pôde OSN, vďaka čomu by následne mohol byť Izrael označený za okupanta nielen palestínskych „teritórií”, ale aj ako okupant reálneho štátu. Izrael a jeho spojenci vo Washingtone a ostatných západných hlavných mestách tomuto veľmi dobre rozumejú, a preto sústavne mobilizujú proti snahám Palestíny. Vzhľadom na to, že USA už toľkokrát použili svoje právo veta v Bezpečnostnej rade OSN na ochranu Izraela, použitie tejto právomoci proti Palestíne je vysoko pravdepodobné, ak by sa rozhodla obrátiť na BR OSN so žiadosťou o uznanie štatútu úplného členstva.

Financie stoja nad humanizmom 

Abbasovej medzinárodnej diplomacii však zjavne chýba národná zložka. 87-ročný líder Palestíny nie je veľmi obľúbený medzi vlastnými spoluobčanmi a spoluobčiankami. Medzi dôvody pre jeho nízku popularitu patrí jednak korupcia, ale aj sústavné snahy jeho vlády o „bezpečnostnú spoluprácu” s tou izraelskou okupáciou, proti ktorej Abbas tak veľmi zúri počas prejavov v OSN. Táto „spolupráca” je veľmi štedro financovaná americkou vládou a v praxi znamená denné zatýkanie protiokupačných aktivistov a politických disidentov. Aj počas relatívneho upustenia od imperializmu počas vlády Donalda Trumpa, keď bola Palestína v roku 2018 odstrihnutá od všetkej (aj humanitárnej) pomoci, sa našlo 60 miliónov dolárov ročne na podporu tejto „spolupráce”.

Exprezident USA Donald Trump predstavuje svoj mierový plán s izraelským expremiérom Benjaminom Netenyahu, 2020.

Takáto ostrá kontradikcia naučila Palestínčanov a Palestínčanky, aby nemali vysoké očakávania, pokiaľ ide o sľuby ich lídra o úplnej, hoc symbolickej slobode. Kontradikcie sa ale nezačali ani s Abassom, ani s Palestínskou autonómiou a rozhodne sa pri nich neskončili.

Prísľuby pomoci okupantom

Napriek tomu, že Balfourova deklarácia z novembra 1917 je naďalej významným historickým bodom v kolonizácii Palestíny sionistickým hnutím, rezolúcia OSN 181 je snáď rovnako, ak nie viac dôležitá.

Význam Balfourovej deklarácie spočíva v tom, že koloniálna Británia – ktorá neskôr získala „mandát” nad Palestínou od Spoločenstva národov, teda od predchodcu OSN – urobila prvý oficiálny písaný prísľub sionistickému hnutiu v ich snahe získať Palestínu.

„Vláda Jeho Veličenstva vzhliada s priazňou na ustanovenie židovskej národnej domoviny v Palestíne,” píše sa v časti lista. Táto snaha by nedospela k ničomu, pokiaľ by západní spojenci sionistického hnutia nepomohli pretvoriť ju do reality.

Arthur James Balfour, expremiér Spojeného kráľovstva, proponent a realizátor sionizmu na začiatku 20. storočia.

Trvalo presne 30 rokov, kým sa snaha sionistov o pretvorenie sľubu terajšieho britského ministra zahraničných vecí Arthura Jamesa Balfoura do fyzickej podoby podarila. Rezolúcia OSN 181 z novembra 1947 sa stala politickým základom, na ktorom Izrael dnes stojí. Napriek tomu, že hranice Izraelského štátu výrazne presahujú to, čo mu bolo pridelené Plánom OSN na rozdelenie Palestíny, rezolúcia sa stále používa na právne odôvodnenie existencie Izraela a na trestanie Arabov za to, že odmietajú akceptovať, čo legitímne považujú za nespravodlivý údel.

Od prijatia tejto rezolúcie sa boj Palestíny vo vzťahu k OSN nesie v duchu nespočetných kontradikcií.

OSN v rukách koloniálnych režimov

V roku 1947 bola podľa bývalého spravodajcu OSN, špecializovaného na situáciu v oblasti ľudských práv na palestínskych územiach, Michaela Lynka OSN „prevažne klubom európskych krajín, anglických bielych koloniálnych štátov a krajín Latinskej Ameriky, ktorým vládli potomkovia španielskej elity,” napísal v najnovšom článku o rozdelení starej Palestíny.

Napriek tomu, že odvtedy sa zloženie OSN geograficky i demograficky výrazne zmenilo, skutočná moc je naďalej v rukách „bývalých” západných koloniálnych režimov, ktoré sú okrem USA predstavené aj Spojeným kráľovstvom a Francúzskom. Tieto tri štáty sú permanentnými členmi Bezpečnostnej rady OSN. Ich politická, vojenská, ekonomická a ďalšia podpora Izraela ostáva rovnako silná ako v minulosti. Kým sa rozdelenie moci v OSN nepretvorí do podoby, ktorá bude rešpektovať pravé demokratické túžby svetového obyvateľstva, dovtedy bude Palestína znevýhodňovaná pred BR OSN. A tomuto stavu nepomôžu ani zanietené prejavy Abbasa.

Vo svojich memoároch, spomínaných aj v článku Lynka, bývalý britský diplomat Bryan Urquhart, ktorý „pomohol vytvoriť OSN”, napísal: „Rozdelenie Palestíny bolo prvým významným rozhodnutím zrejúcej Organizácie spojených národov, jej prvou veľkou krízou a, celkom preukázateľne, jej prvým prešľapom.”

Umožní však súčasné usporiadanie moci v OSN napraviť svoj historický „prešľap” a dožičí Palestíne spravodlivosť a slobodu, ktoré jej boli tak dlho odopierané? Pravdepodobne nie, ale vzhľadom na významné svetové geopolitické zmeny, ktoré teraz prebiehajú, môžu poskytnúť vhodnú príležitosť, ktorá ak bude správne využitá, môže byť zdrojom nádeje, že existuje alternatíva k západnému pokrytectvu, americkým vetám a historickej izraelskej neústupnosti.

V ďalšom článku budeme prezentovať prejav palestínskeho prezidenta Abbasa v OSN, ako aj jeho možné dopady na budúcnosť.

Originál: Will the United Nations Finally Deliver Justice for Palestine? (mintpressnews.com)

Preklad: Jakub Rendvanský, regionálny podpredseda FĽM Západ

Zdieľať článok
Posted in Články, Zahraničie and tagged , , , , , .