Socializmus je spôsob organizácie ekonomiky a hospodárstva, v ktorom pracujúci vlastnia výrobné prostriedky. Je to systém kontrastujúci s kapitalizmom, v ktorom sú vlastnené skupinkou majiteľov (alebo iba jednou osobou). Tá vo firme nevykonáva žiadnu prácu, ale napriek tomu dostáva plat, dividendy či iné výhody. Odkiaľ sa tieto peniaze zobrali? Od pracujúcich.
Nechceme menej, chceme lepšie
Kým antihumanistické a individualistické prístupy ako degrowth v ekonomike operujú v kontexte kapitalizmu, my si uvedomujeme, že pravým riešením nie je zmenšovanie, ale zefektívňovanie a modernizovanie, ktoré zodpovedá rozvíjajúcim sa vedeckým a technickým poznatkom. To je možné dosiahnuť výhradne prekonaním kapitalizmu. Nemôžeme požadovať menej, musíme požadovať lepšie! Pod slovom „prekonanie“ si však nesmieme predstaviť akúsi reformu kapitalizmu – tých sme tu mali stovky a ani jedna nepomohla, maximálne nárast problému dočasne pribrzdila. Ako sme totiž vysvetlili, je v samotnej podstate kapitalizmu, aby vždy, za akýchkoľvek podmienok a regulácií dospel k takým metódam výroby, obchodu a vývozu kapitálu, až to začne ubližovať životnému prostrediu.
Cestou nie je zotrvanie pri hnijúcom, zastaralom kapitalizme, ale prechod na alternatívnu formu ekonomiky. Ide o systém, v ktorom nie malá skupinka boháčov vlastní všetok majetok sveta, ale kde majú všetci prístup k dôstojnej existencii. V takom systéme sú to ľudia práce, ktorí vlastnia firmy svojho zamestnania, stroje, s ktorými pracujú, ako aj produkty svojej práce. Hovoríme o forme organizácie ekonomiky, v ktorej prestáva byť neefektivita globálneho trhu relevantná, pretože sú jednotlivé štáty sebestačné vo výrobe produktov dennej spotreby. V nej sa vráti zreteľ štátnej aj hospodárskej politiky späť na prírodu, pretože štát už neovplyvňujú malé skupiny oligarchov a hospodárstvo nie je rozhodnutím minidiktatúr v rámci hierarchií firiem.
S touto zmenou sa prinavráti demokracia do politiky aj pracoviska a bežní ľudia budú rozhodovať o tom, ako máme pristupovať k prírode okolo nás. O slovo prídu chamtiví kapitalisti, ktorí boli doteraz nástrojom environmentálnej deštrukcie. Systém, o ktorom hovoríme, je socializmus – iba ten nás dokáže vyhrabať z katastrofy, do ktorej nás kapitalizmus zakopal.
Skutočné riešenia, nie záplaty!
Ak si kupujeme určitý produkt, jeho cenu môžeme rozdeliť na dve časti (nerátame zdanenie). Jedna časť ceny je tzv. hodnota produktu – je tvorená pracovným časom a námahou, ktoré boli na výrobu produktu vynaložené. Druhá časť ceny je tzv. nadhodnota. Nadhodnotu produktu umelo určuje kapitalista a berie si ju pre seba. Ide teda o proces, keď si značnú časť zo zisku berú osoby, ktoré sa na výrobe produktu nepodieľajú (rovnako to platí aj pre oblasť služieb). V bežnej praxi to nazývame krádež, konkrétne vykorisťovanie. Keďže sme si však zvykli žiť v kapitalizme, pripadá nám to prirodzené. Naopak, v socializme sa z nadhodnoty nestáva zisk v pravom zmysle. To, čo ostane z tržieb po vyrovnaní prevádzkových nákladov, sa prerozdelí na mzdy a socializovaný, resp. „znárodnený“ zisk. Sú to odvody štátu, ktorý následne zvyšok hodnoty využíva na financovanie verejných služieb a projektov. Týmto spôsobom sa celá hodnota práce vracia späť k pracujúcemu. Parazitujúci kapitalista prestáva byť živený.
Toto je však iba malý, počiatočný krok v socializme. Jeho postupným rozvojom sa začne vytrácať inštitút peňazí ako takých, začne sa rozširovať demokracia vo všetkých aspektoch života (aj na pracovisku) a starostlivosť o životné prostredie bude skutočná. Je to z toho dôvodu, že cieľom podnikov v socializme nie je dosiahnuť čo najväčšie zisky, ale poskytovať čo najväčšie verejné blaho celej spoločnosti. Vyplýva to zo samotnej podstaty systému, v ktorom má každý rovnaký hlas na riadení či už štátu, alebo svojho pracoviska. Socializmus môžeme považovať za vyšší stupeň organizácie spoločnosti. Tak ako sme pôvodne videli prechod z kmeňových spoločenstiev k feudalizmu a z feudalizmu ku kapitalizmu, rovnako aj socializmus je ďalším krokom vpred. Umožní v súčasnosti až nepredstaviteľné rozšírenie slobôd v oblasti práce, zdravotníctva, kultúry či politiky. Základom je zbaviť sa predsudkov, akými sme odmalička kŕmení v kapitalistickej spoločnosti. Zdrojom týchto predsudkov sú totiž lži a polopravdy, ktoré neslúžia nikomu, iba strachujúcej sa buržoázii, ktorá nechce prísť o svoje dominantné postavenie. My však vieme, že ich nadvláda je už dávno nepotrebná a že prišiel čas na rovnostársku a spravodlivejšiu spoločnosť.
Životné prostredie už neznesie ústupky
Prechod k socializmu nie je okamžitý proces. Pre jeho dosiahnutie je nevyhnutné robiť rázne rozhodnutia, ktoré sa môžu zdať spočiatku kontroverzné (následkami propagandy či rozbrojov medzi pracujúcimi, ktoré živia kapitalisti). Musí ísť o proces, ktorý je premyslený do dôsledkov a schopný prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam. Preto, žiaľ, nemožno ani prírodu „zachrániť“ zo dňa na deň. Dôležité je, aby sme sa nenechali odradiť od svojich cieľov, nezbavili sa veľkých ambícií a nebáli sa dožadovať sa environmentálnej spravodlivosti. Ako na to?
Proces obnovy a prehlbovania kvality životného prostredia sa bude diať od začiatku prechodu od kapitalizmu k socializmu neustále, a to aj počas rozvíjania a upevňovania nových výdobytkov, ktoré v socializme dosiahneme. Spočiatku to bude bezpochyby náročné vo všetkých oblastiach, nielen pri ochrane prírody. Ak si však stanovíme jednoznačné zásady, vieme vytvoriť skutočne zelené Slovensko.
Základné pásmo spotreby (base load) elektrickej energie bude tvoriť jadrová energia. Slovensko má infraštruktúru a dostatok zásob paliva na pokrytie spotreby celej krajiny po niekoľko desaťročí bez tvorby emisií v procese výroby elektriny. Prioritou musí byť redukcia emisií a znečistenia pri ťažbe paliva a vývoj v oblasti využitia jadrového odpadu. Bude podporovaný rozvoj vodných, no predovšetkým veterných elektrární. Vo výskume sa bude klásť dôraz na nukleárnu fúziu ako vysoko efektívny zdroj ekologickej energie. Odklon od fosílnych palív musí byť okamžitý, dôsledný a ambiciózny; v biomase a vodíku (tak ako je získavaný v súčasnosti) nevidíme alternatívu.
V doprave budú priorizované vlaky, hromadná mestská doprava a cykloinfraštruktúra. Dôraz bude kladený na bezpečnosť, bezbariérovosť a spoľahlivosť infraštruktúry a na elektrifikáciu vlakových tratí. Budúcnosť nevidíme v elektromobiloch.
Vo výstavbe sa bude presadzovať rekonštrukcia existujúcich budov a objektov (za predpokladu, že tak bude minimalizovaná energetická náročnosť budovy a spotreba materiálu), recyklácia materiálu, princíp energeticky aktívnych a pasívnych stavieb, zvyšovanie biodiverzity a minimalizácia zásahov do existujúcich ekosystémov. Zatepľovanie budov a modernizácia rozvodov musia byť systematicky podporované.
Program obnovy pôvodných bukových pralesov a zakladanie nových nedotknuteľných ekosystémov na základe vedeckých poznatkov a zvýšenie ochrany národných parkov a chránených oblastí (vrátane zákazu výstavby súkromných a osobných objektov) bude tvoriť základ lesníckej politiky. Vďaka navýšeniu personálu úradov bude kontrola kvality potokov, riek, vodných plôch, močiarov a mokradí systematizovaná a častejšie vykonávaná. V poľnohospodárstve bude kladený dôraz na zvyšovanie biodiverzity a obmedzovanie monokultúr. Obnova korýt a vodozádržné riešenia budú financované systematicky pomocou samostatného fondu.
Vo výrobe sa bude klásť dôraz na minimalizáciu odpadu a emisií, výroba bude zo zákona zameraná na tvorbu trvácnych a kvalitných produktov, nie na spotrebný tovar. Právo na opravu považujeme za samozrejmú. V odpadovom hospodárstve presadzujeme inovatívne metódy biologickej redukcie odpadu a intenzívnejšiu separáciu a recykláciu. Úroveň ekologickosti produktov má byť stanovená skúmaním celého procesu výroby. V živočíšnej výrobe nebudú podporované intenzívne veľkochovy (predovšetkým chov dobytka), preferované budú stredné chovy. V rastlinnej výrobe bude preferovaná sezónna výroba alebo celoročné využitie inovatívnych metód pestovania ako hydropónia.
Nepredaný tovar sa nesmie stať odpadom. Zavedieme povinnú distribúciu nepredaných produktov (predovšetkým potraviny, spotrebný tovar, oblečenie) ľuďom a komunitám v núdzi a verejným sociálnym inštitúciám. Tým sa zníži zbytočný odpad a počas existencie trhu sa zníži nadvýroba.
Týmito jednoznačnými krokmi idúcimi ruka v ruke so skutočnosťou, že socializmus je vo svojej podstate zeleným ekonomickým systémom (napríklad odklonom od kapitalistickej nadvýroby), vieme permanentne zastaviť podiel Slovenska na globálnej klimatickej kríze. Odvážme sa preto myslieť poza mantinely, ktoré nám boli nastavené vládnucou triedou a dožadujme sa skutočných riešení.
Dožadujme sa socializmu, pretože červená a zelená sú neoddeliteľné sestry!
.
.
Jakub Rendvanský, regionálny podpredseda FĽM Západ
