Artur Bekmatov – Predstavenie kandidáta

Najvyššie postaveným kandidátom za FĽM je jeho súčasný predseda Artur Bekmatov, ktorý je zároveň podpredsedom strany Socialisti.sk. Kandiduje z pozície 5 miesta. Má 29 rokov, je vyučený žurnalista a absolvoval 3 stupne vysokoškolského vzdelania v danom obore. Pochádza z Turčianskych Teplíc, avšak momentálne žije v Nitre, kde pôsobí ako zamestnanec verejnej správy. Svoj voľný čas rád využíva na spoločné chvíle s rodinou, hraním šachu, ale aj čítaním dobrej knihy, či prechádzke so psom.

  1. Čo je zaujímavé na politike pre mladého človeka ako ste Vy, resp. prečo ste sa jej rozhodli venovať aktívne?

Čo ma k tomu priviedlo? Pocit zodpovednosti. Som totiž presvedčený, že ak sa človeku niečo nepáči, alebo ak niečo vníma ako problém, tak je prirodzené, že sa to snaží zmeniť k lepšiemu. „Nadávať pri pive“, no reálne nepohnúť prstom je maximálne nezodpovedné.

Z toho dôvodu sa nielen angažujem ja osobne, no zároveň sa snažím dlhodobo vytvárať priestor pre ďalších mladých ľudí. Napríklad v občianskom združení Front ľavicovej mládeže.

  1. Čím Vás zaujala radikálna ľavica, ako mladého človeka?

Principiálnym prístupom v boji proti kapitalizmu. Tento boj chápem ako obhajobu práv bežných ľudí, ochranu životného prostredia či snahu o mier v medzinárodnej politike.

  1. Čo ponúkate ako kandidát za stranu Socialisti.sk?

V skratke: húževnatosť, úprimnosť a snahu spájať.

Ak to mám rozmeniť na drobné: viac ako 13 rokov som aktívny v rôznych ľavicových občianskych združeniach – tie fungujú v skromných podmienkach a bez financií. Všetko, čo robím v rámci týchto združení robím dobrovoľne bez nároku na akúkoľvek odmenu či prospech. To znamená, že to robím úprimne a z presvedčenia.

A čo myslím pod snahou spájať? Ľavica na Slovensku je v kríze. Veľmi trpí osobnými spormi, malichernosťou a neústupnými egami. A tento neduh nielenže ľavicu odsúva do marginálnych pozícií, ale navyše začína byť nadgeneračný.

Preto sme sa vo Fronte ľavicovej mládeže na jeseň odhodlali k závažnému kroku – rozhodli sme podporiť vznik hnutia Socialisti.sk a aktívne sa podieľať na jeho budovaní. Podobne sa zachovala aj strana Vzdor-strana práce. Spravili sme prvý krok a sme ochotní vytvárať priestor na ďalšiu spoluprácu.

Svojim krokom chceme zároveň vyslať signál celej ľavici, že sa dá spolupracovať. A jedine cez spoluprácu vedie cesta k obrode radikálnej ľavice na Slovensku. Inak do niekoľkých rokov skončíme ako sekta.

Čo sa týka straníckej agendy, tak tu vnímam dve oblasti, v ktorých sa chcem angažovať. Prvou sú sociálne problémy mladých ľudí. Viem, že momentálne nám strany vtláčajú do hláv rôzne zástupné problémy, ale ak chce mať mladý človek na prahu dospelosti dôstojný život, tak musí najprv vyriešiť sociálne problémy – kde bude pracovať, či mu mzda dovolí založiť si rodinu, kde bude bývať. Bývanie je chronický problém našej generácie, a preto je obnovenie systematickej a masovej výstavby štátnych nájomných bytov pre mňa absolútna priorita.

Druhou oblasťou je snaha o vyváženú medzinárodnú politiku Slovenska. Povedzme si otvorene: sme vazalmi USA, ktoré nás tlačia do konfrontácie s Ruskom. Musíme vo veľkom zbrojiť, lebo Rusko. Musíme vysielať vojakov do Pobaltia, lebo Rusko. Musíme trpieť negatívny vplyv sankcií proti Moskve na našu ekonomiku, lebo Rusko.

Slovensko však má na viac. Máme všetky predpoklady na to, aby sme sa stali diplomatickým mostom medzi Východom a Západom.

To boli oblasti straníckej agendy. Na záver však dodám, že ľavica nie je len o politických stranách. Existuje aj ľavica nestranícka. To sú rôzne ľavicové občianske združenia zamerané na mládež, kultúru, vzdelávanie či výskum. Nestranícka ľavica je však v súčasnosti v troskách, no v prípade úspechu hnutia Socialisti.sk by som svoju pozornosť venoval aj tomu, aby na Slovensku vznikol ľavicový think-tank, ľavicové médiá či nadácia, ktorá by finančne pomáhala projektom s ľavicovým zameraním.Fotka Artur Bekmatov.

 

Zdieľať článok
Posted in Články.