V posledných mesiacoch získavajú, najmä medzi mladými, popularitu stránky, ktoré sa nielen zo známych, ale častokrát aj neznámych ľudí vysmievajú niekedy až prízemným spôsobom. Nedávno sa kolektív adminov jednej z týchto stránok zabával na účet staršej pani, ktorá proti NATO protestovala svojským spôsobom – mala na sebe transparent, pioniersku šatku a na hlave „fidelovku“. Admin, ktorého, mimochodom, médiá dnes stavajú na piedestál antifašizmu, ju pomenoval ako „(v)red zombie“ a fanúšikovia nezostali primitívnosti adminov nič dlžní.
Rozmýšľam či sa správcovia týchto stránok a ich fanúšikovia zaujímajú bližšie o ľudí, ktorých zosmiešňujú, alebo či ich jednoducho bez rozmýšľania vystavia verejnému výsmechu a virtuálnemu lynčovaniu. Neviem či Tebe, ktorý čítaš tieto riadky, príde ľudské vysmievať sa zo starého neznámeho človeka, mne nie.
Pani z fotografie zhodou okolností poznám osobne. Volá sa Justína, je z dedinky pri Bratislave a na svojich pleciach nesie už osem krížikov. Dôvod, prečo si ju tak nesmierne vážim je však ešte jeden. V čase, kedy nacistické vojská zatláčali našich partizánov do hôr a ich gardistickí nohsledi vypaľovali slovenské dedinky bola pani Justína malým dievčaťom. Jej otec bol komunista a pomáhal odboju. Aj keď malá Justína nemohla vziať do rúk zbraň, predsa len svojou detskou troškou odboju pomáhala tiež. Do jej kabáta boli zašívané tajné správy, ktoré dievča prenášalo do päť kilometrov vzdialeného domu. Neraz prešla malá Justína okolo žandárskych či armádnych hliadok – pomáhajúc odboju len troškou, no riskujúc rovnako ako dospelí…
Je pravdou, že sa málokedy stotožňujeme s pohľadom seniorov na svet, politiku, spoločnosť a s formou, akou ho prezentujú. No zosmiešňovať ich kvôli tomu? Kopli ste si do starej pani, ktorá sa už v detstve zapojila do odboja. Gratulujem, milí admini a fanúšikovia nemenovanej stránky. Ak existuje suterén ľudskej morálky, práve sa v ňom nachádzate. Niekoľko dní na to som vás videl kráčať v antifašistickom pochode Bratislavou. Síce ste ani zďaleka neriskovali toľko, čo svojho času Justína, ktorá vám je dnes na smiech, no z hrdých výrazov vašich tvárí som mal dojem, že sa cítite hrdinskejšie ako samotný generál Golian vo chvíli, keď v éteri Slobodného vysielača vyhlásil: „Začnite s vysťahovaním!“
Veľmi by som si želal, aby ste náhodných starých ľudí nevystavovali virtuálnemu lynču len na základe prvého dojmu či nesúhlasu s ich názormi – nikdy neviete, aký osud môžu skrývať vrásky a šediny, ktoré vystavujete posmechu a nikdy neviete, ako zostarnete vy.
Artur Bekmatov