Veľká októbrová socialistická revolúcia a dnešok – téma Októbra v súčasnom ideologickom boji

Andy Warhol – Lenin, zdroj: guyhepner.com

Veľká októbrová socialistická revolúcia je významným medzníkom dejín. Preto sa v rámci okrúhleho výročia nepripravujú na tento významný sviatok v dejinách robotníckeho hnutia, nielen pokrokovo zmýšľajúci obyvatelia, ale aj ich ideologickí odporcovia.

Októbrová revolúcia zmenila pomer síl vo svete. Po prvýkrát v dejinách ľudstva sa k moci dostala robotnícka trieda a jej najvyspelejší predstavitelia. Bolo logické, že ideologickí odporcovia použijú všetky spôsoby a možnosti, aby novú ľudovú vládu zvrhli. Neštítili sa zákerných prepadov, angažovanosťou v občianskej vojne, vysielaniu armád proti Červenej armáde. V boji proti krajine Sovietov bola použitá aj „nová zbraň“ – psychologická vojna a ideologická diverzia a ovplyvňovanie obyvateľstva prostredníctvom tlače a úradných oznámení. V mysliach jednoduchých ľudí sa mal postupne budovať odpor voči novému spoločenskému zriadeniu. Preto je potrebné, aby sme sa zaoberali, aj  dnes, v období stého výročia spôsobom manipulácie dejín Ruska, zvlášť socialistickej revolúcie.

Ani v súčasnosti sa toho veľa nezmenilo. Aj dnes sa manipulujú dejiny, snaží sa vnútiť pokrivený obraz socializmu, ako akejsi „Ríše zla“. História sa stáva v novej diverzii zbraňou na ohlupovanie ľudí, pretláčanie falošného obrazu. Naši nepriatelia si uvedomujú pokrokovú úlohu Socialistickej revolúcie v Rusku, no vedome falšujú jej odkaz. Z historických prác súčasnej historiografie sa dozvedáme mnohé fakty, mnohé údaje, ktoré sú v podstate možno aj pravdivé, ale značne vystrihnuté z kontextu. Moderným sa stáva v súčasnej buržoáznej historiografii tzv. kritika prameňov – to znamená vedomé falšovanie historického prameňa,aby vynikol ideologický ovplyvnený obraz minulej doby.

Modernými sú zvlášť štúdie  a knihy amerických autorov, vychádzajúce v niekoľko tisícových nákladoch. Pre čitateľa sú pútavo napísané s bohatými ilustráciami a fotografiami. V čitateľovi majú vzbudiť nepríjemný pocit, až hrôzu  z dejín Sovietskeho zväzu a revolúcie zvlášť. Majú ovplyvniť čitateľa takým spôsobom, aby už vopred mal pohnútku nesúhlasiť so všetkým socialistickým a komunistickým, aby pociťoval voči politike Komunistickej strany odpor, a mal z nej obavy. Psychologická manipulácia človeka sa tak stáva základným atribútom vierohodnosti deja.

Len pozorný čitateľ a človek vzdelaný v odbore história si všimne určité nezhody a odporovania si. Už prvoročiaci v odbore história vedia, že odborná práca  je vtedy objektívna, keď obsahuje dôsledný výskum pramenného materiálu krajiny, ktorej sa výskum týka. Toto u amerických historikov výrazne absentuje. Na Slovensku i v Českej republike vychádzajú knihy amerických historikov profesora Paula Johnsona a profesora TimothyhoSnydera. Knihy sú napísané zaujímavým a jednoduchým spôsobom. Dôraz sa kladie na šokujúce príspevky, ktoré majú ovplyvniť ľudí, ktorým je kniha určená. Dôraz sa kladie na teror, popravy a krutovládu, teda pojmy, ktoré sú v knihách amerických historikov zdôrazňované a uprednostňované. Pri pozornom čítaní sa nedozviete iné dôležité informácie, ktoré by mali utvoriť u čitateľa objektívny pohľad na dejiny revolúcie a Ruska. Naopak čitateľ má byť po prečítaní kníh vrcholne znechutený a zaujatý proti Rusku, podľa všetkých parametrov psychologickej vojny. Čitateľ sa tak dozvedá o Stalinskej hrôzovláde, nedozvedá sa však o umožnení žien podieľať sa na politickom živote, volebnom práve pre ženy, zlepšení sociálnej situácie pracujúcich v Rusku, zavedením demokratického zriadenia, vzniku a  rozvoji Sovietov atď. atď. Naopak dozvedá sa o prenasledovaní, gulagoch, monstrprocesoch, hladomore a iných jednostranných pohľadoch na odvrátenú tvár ruských dejín. Nemožno popierať, že pri budovaní socializmu v Sovietskom zväze dochádzalo  k omylom a účtovaniu medzi odporcami, treba však zdôrazniť aj to, že omyly, nedostatky a krutosti boli výsledkom každého politického systému, nielen toho v Sovietovom Rusku. Treba objektívne spomenúť prudký rozmach priemyslu v  prvých päťročniciach, budovanie kolchozov a sovchozov ako vrcholu sebestačnostisovietskych národov, nové úspechy na poli vedy a techniky – to všetko bolo konečným výsledkom revolučných udalostí v Rusku roku 1917. Pád koloniálneho systému a oslobodzovanie porobených národov v Ázii a Afrike, revolúcia na Kube a vyhnanie prisluhovačov Batistu by nebol mysliteľný bez svetelného majáka dejín – Ruskej revolúcie pred 100 rokmi. Rovnako by nebol mysliteľný aj vznik nových štátnych útvarov v Strednej Európe, Československa  –  dvoch bratských národov v strednej Európe, niekoľko desaťročí predtým.  Všetky epochálne udalosti boli spojené s Ruskou revolúciou.

S epochou ruskej revolúcie je spojená hospodárska obnova a alfabetizácia spoločnosti v Rusku. Nikdy predtým sa nestalo, že by starý ded, nevediaci čítať  a písať, zobral šlabikár, učebnicu počtov a učil sa. Socialistická spoločnosť potrebovala skúsených a vzdelaných ľudí, odborníkov vo svojom odbore. Neskôr, v časoch rozvinutej socialistickej spoločnosti Sovietsky zväz vysielal spolu s ostatnými socialistickými krajinami odborníkov do zaostalých krajín, aby pomohli ostatným štátom pri budovaní poľnohospodárstva, školstva a zdravotníctva. Žiadna iná krajina, ako Sovietsky zväz, nepomáhala tak rozvojovým krajinám. To sa samozrejme čitateľ nesmie dozvedieť. Musí akceptovať to, že kapitalistické krajiny dovtedy koloniálne a polokoloniálne národy vykorisťovali a drancovali. Pre obdobie „temna“ sa nehodí pojem kultúrnej a sociálnej obnovy národov, toto sa žiak nikdy nedozvie, veď teror a popravy sú vždy prednejšie.

Spolu s krajinou Sovietov je spojené i spriemyselňovanie a elektrifikácia krajiny. Nikdy predtým a potom nebolo žiaden národ schopný tak tvorivo rozvinúť svoje sily. V Sovietskom zväze sa toho počas 7 desaťročí vystavalo a obnovilo veľmi veľa. Postavili sa nové kolchozy, závody, spriemyselnila sa krajina. Z púšte sa stali úrodné nivy a vyslali prvého kozmonauta do vesmíru. Z národa mužíkov a deputátnikov sa stal hrdý národ , hrdý na prácu svojich ľudských rúk i umu, hrdý na svoje národné dejiny.Bohužiaľ toto všetko sa čitateľ, žiak, študent nesmie dozvedieť, musí to zostať pre neho ako obdobie temna. O tom sú dejiny ideologický podfarbené a podsúvané našim žiakom, študentom i obyčajnému vedychtivému občanovi našej vlasti.

Rovnako na tom sme aj v literárnom diele. Prestali vychádzať knihy velikánov ruskej kultúry. Občas vyjde nejaký ten Lev Nikolajevič Tolstoj, knihy Gorkeho, Šolochova, Fedosejeva sú dnešnému čitateľovi nedostupné. Mladý záujemca sa nedozvie nič o ťažkom budovateľskom úsilí sovietskeho pracujúceho ľudu, ako je to krásne načrtnuté v dvojdielne ságe Šolochova „Rozoraná celina“. Nedočíta sa ani o heroickej obrane vlasti mladým človekom, ktorú staršia generácia tak dôverne pozná z románu „Mladá garda“ nedostupná je i mládežnícka literatúra, miesto nich si miesto našli štvavé romány Solženycina, dnes obzvlášť denníky z rokov 1916 – 1927[1] ruskej šľachtičnej AľyRachmanovovej tendenčne opisujúce pomery pred revolúciou a krátko po nej. Aké sú tieto denníky tendenčné a schematické dokazuje nekritické opisovanie udalostí z obdobia cárskeho Ruska. Naopak manipuluje faktami po roku 1917, kde novú vládu Sovietov poznáme ako vládu tyranov a násilníkov. Spomienky sú tak tendenčne, že v Rusku knihy Rachmanovovej ani dnes nevyšli, naopak sa stali dôležitým zdrojom buržoáznych kruhov. Vždy a vždy v priebehu medzivojnového obdobia boli vydávané pred voľbami, aby oslabili moc komunistických strán kandidujúcich do európskych parlamentov. Ako dôkaz bolo toto dielo uvedené pri snahe zakázať Komunistickú stranu Nemecka roku 1956. Predseda KSN Max Reimann neraz písal o tomto diele kritické poznámky a state, kde tvrdil, že dielo Rachmanovovej sa stáva podnetom na štvanie proti pokrokovým silám. Itakto sa dá chápať objektívnosť súčasnej buržoáznej historiografie a literárnej vedy.

Úlohou komunistických strán v súčasnom ideologickom boji je poukazovať na všetky nezmysly v literárnej vede i historiografii. Zdôrazňovať na svojich stránkach, v  komunistickej tlači, na rôznych diskusných portáloch i sociálnych sieťach pravdu o veľkej epochálnej udalosti z roku 1917. Polemizovať, vysvetľovať mladým ľuďom, že nie všetko je pravda, čo sa dočítame v novinách, časopisoch a knihách. Osvetľovať špekulatívnosť televízií a subjektívny pohľad rôznymi hranými seriálmi a dokumentmi, medzi ktoré radíme aj dokument Českej televízie „Československí občania v gulagoch“, kde sa nekritický prijímajú vyfabulované a jednostranné odpovede na mnohé otázky z povojnových dejín. Takto dokážeme v súčasnom období odpovedať dôrazne na staronové aspekty ideologického boja našich protivníkov v deň výročia Veľkého Októbra…..

Ivan Lulják

______________________________

[1] Tieto denníky na Slovensku onedlho vyjdú v súbornom vydaní. Doteraz v Českej republike a na Slovensku vyšli ako trilógia a to pod názvami Študenti, láska, ČEKA a smrť, Manželstvá v červenej búrke Mliekarka z Ottakringu.

 

 

Posted in Články.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *