Relativizácia biedy – zvrátený pohľad na chudobu

Rozdelenie vplyvu imperiálnych mocností v Afrike. Druhá polovica 19. storočia.

Už ste sa niekedy stretli s tým, ako sa niekto snažil obhajovať súčasný zlý stav pracujúcich ľudí v našom štáte slovami: „Ale stále sa nám žije lepšie, ako ľuďom niekde v Afrike.“ Tento argument je až geniálne zvrátený. Jeho zvrátenosť spočíva v snahe manipulovať, v jeho relatívnosti a v konečnom dôsledku je to argument zavádzajúci.

Ak sa na to pozeráme povrchne, tak je tento výrok pravdivý. Áno, náš životný štandard je lepší, ako štandard najbiednejšej masy žijúcej na planéte. Máme prístup k pitnej vode, jedlu (ktoré nás hneď nezabije), prevažná časť populácie má strechu nad hlavou, naše vzdelanie je na slušnej úrovni (zatiaľ), máme vlastné počítače, mobily, nezomierame bežne na liečiteľné choroby a podobne.

Aké je posolstvo tohto výroku? Snaží sa nám nahovoriť, že sa nemáme na čo sťažovať a máme zavrieť ústa a držať krok. Nielenže je všetko v pohode, ale dokonca je nám sveta žiť, tak sa máme dobre! Obsah je jasný a posolstvo jednoduché. Možno sa občas vyskytne nejaký ten nešvár, ale aj napriek tomu je to takto v najlepšom poriadku. Slobodienka, demokracia a kapitalizmus sú proste úžasné! Účel je jasný. Držte sa na uzde, nepremýšľajte nad tým veľmi a poďme švihom do práce! Chcete sa mať tak, ako sa majú oni? No tak pekne zavrite ústočká.

Porovnávať sa dá všetko možné. Tento argument porovnáva dva svety. Tento výrok porovnáva chudobu s totálnou biedou. Viete, aj bezdomovec s fľaškou lacného ovocného vína sa má lepšie, ako bezdomovec bez fľašky lacného ovocného vína. Aj pacient, ktorý trpí chrípkou sa má lepšie, ako pacient s tuberkulózou. Aj človek s pôžičkou, nízkou mzdou a malým nájomným bytom sa má lepšie, ako chudák bez prístupu k pitnej vode. Je zvrátené porovnávať vykorisťovaných s absolútne biednymi ľuďmi a totálne vykorisťovanými. Všetko je relatívne, aj pohľad na biedu.

Porovnávané skupiny však niečo spája. Spája ich to, že sú všetci vykorisťovaní. Jedna skupina nemá vôbec nič (len okovy, ktoré by si mala strhnúť) a druhá má nejaké drobky, ktoré si stráži ako oko v hlave (auto z druhej ruky, plat 500 eur, jednoizbový byt s plesnivým jadrom…). To je to „bohatstvo“, ktoré máme. Nie, tieto skupiny by sa nemali porovnávať. Porovnávať by sme mali vykorisťovaných s tými, ktorí majú toľko peňazí, že ich reálne nemôžu minúť. Porovnávať by sme mali vykorisťovaných s tými, ktorí ich dostali do tejto situácie a zbohatli na ich biede.

Historické skutočnosti tiež potvrdzujú naše myšlienky. Afrika bola po dlhé dekády pod kontrolou Európanov. Bola kolonizovaná a vládol jej „biely civilizovaný človek“. Naše tvrdenia sú však príliš všeobecné a treba ich spresniť. Práve všeobecnosť povedaného uvádza dnes mnohých ľudí do omylu. V prvom rade je dôležité, aby sme si uvedomili, že Afrika nebola rozdelená medzi Európske mocnosti rovnomerne. Jeden štát si odhryzol viac, ako druhý a tretí nemusel mať vôbec nič. V druhej polovici 19. storočia mali napríklad najväčšie kolónie v Afrike Briti a Francúzi. Nemecko a Taliansko malo len malé územia (čo bolo jednou z príčin vypuknutia 1. svetovej vojny) a Rakúsko-Uhorsko tu nemalo ani piaď zeme. V druhom rade, čo je dôležitejšie, treba podotknúť, že kormidlo vykorisťovania kolónií držala buržoázia, respektíve kapitalisti z Európy. Nesmieme sa na kolonializmus pozerať skreslene, akoby všetci obyvatelia Európy vykorisťovali Afriku rovnocenne. Európsky proletariát 19. storočia bol sám vykorisťovaný. Vykorisťovali ho tí istí ľudia, ktorí položili svoje ruky na Afriku. Európske robotníctvo trpelo svojimi vlastnými problémami (detská práca, prakticky nulové sociálne istoty atď…).

Treba teda povedať jasné „NIE“ snahám ospravedlniť zlú situáciu totálnou biedou. My predsa chceme, aby mal slušný a dobrý život každý. Neuspokojíme sa s nejakými výhovorkami a zvráteným porovnávaním. Doktor tiež nevyhodí z ambulancie pacienta len preto, lebo nezomiera. Hasiči neodmietnu prísť zahasiť požiar len preto, lebo horí „iba“ viničná chatka, alebo kontajnery. Policajt vás neodmietne preto, lebo vám ukradli „len“ 200 eur.

T.D.

Zdieľať článok
Návrat hore