O dva roky neskôr vyhlásil medzinárodný zjazd socialistov v Paríži na pamiatku obetí chicagských udalostí 1. máj za celosvetový Sviatok práce. Prvého mája 1890 sa mohutne demonštrovalo vo všetkých európskych veľkomestách.
V roku 1919 bol 1. máj vyhlásený za štátny sviatok Československej republiky. Ústava charakterizovala tento sviatok ako „ symbol sociálneho pokroku“.
V prvých rokoch veľkej hospodárskej krízy (1931 a 1932) ľudáci upustili od akýchkoľvek prvomájových zhromaždení s odôvodnením, že „Divne dnes padne človekovi oslavovať sviatok práce pri myšlienke na nezamestnaných, ktorých je v našej republike takmer tri štvrte milióna.“ ( denník Slovák). Komunisti, naopak, svoje májové demonštrácie vtedy pritvrdili a menili na tzv. hladové pochody nezamestnaných. Viaceré z nich mali po zrážkach s políciou krvavú dohru. Usporiadanie prvomájových osláv musel povoliť zodpovedajúci okresný úrad, ktorý taktiež rozhodoval o heslách, ktoré môžu byť pri demonštráciách používané. Medzi zakázané patrili napríklad heslá : „Ak chceme pomôcť chudobným musíme zobrať bohatým!“ – „Nech žije revolučný marxizmus!“ – „Nech žije Červená armáda, armáda mieru a socializmu!“
Po vzniku Slovenského štátu, boli oslavy 1. mája 1939 zrušené, ale o rok neskôr oslavy tohto sviatku obnovili ako „sviatok národnej jednoty a svornosti“.
V roku 1948 sa májové sprievody opäť obnovili a počas celého obdobia vlády komunistickej strany sa z nich stali grandiózne oslavy všetkých pracujúcich, ktorí svorne budovali socializmus.
V súčasnosti si sviatok prvého mája stále hľadá svoje miesto v spoločnosti a ľudia mu neprisudzujú dostatočný význam. Na oslavy prvého mája totiž ľudia nemajú čas. Sú v práci. Makajú za strojom v zahraničných fabrikách za smiešnu sumu. Tento fakt sviatok práce ešte viac degraduje.
Veru, asi už nie je čo oslavovať Práca nie je a keď je tak ľudí nenapĺňa, nebaví alebo neuživí.
Ale tak sa to stáva. V kapitalizme.
JN