Prvý máj – história sviatku práce

História Sviatku práce sa začala písať pred vyše 130 rokmi.  Odborové zväzy USA a Kanady sa   rozhodli, že budú spoločne presadzovať 8-hodinový pracovný čas pričom práve 1.mája 1886 začali generálny štrajk za splnenie tejto požiadavky. Štrajk, na ktorom sa v Chicagu zúčastnilo skoro 25 – tisíc robotníkov, prerástol do nepokojov, pričom po ostrom zásahu polície zahynulo niekoľko ľudí.

O dva roky neskôr vyhlásil medzinárodný zjazd socialistov v Paríži na pamiatku obetí chicagských udalostí 1. máj za celosvetový Sviatok práce.  Prvého mája 1890 sa mohutne demonštrovalo vo všetkých európskych veľkomestách.

V roku 1919 bol 1. máj vyhlásený za štátny sviatok Československej republiky. Ústava charakterizovala tento sviatok ako „ symbol sociálneho pokroku“.

V prvých rokoch veľkej hospodárskej krízy (1931 a 1932) ľudáci upustili od akýchkoľvek prvomájových zhromaždení s odôvodnením, že „Divne dnes padne človekovi oslavovať sviatok práce pri myšlienke na nezamestnaných,  ktorých je v našej republike takmer tri štvrte milióna.“ ( denník Slovák). Komunisti, naopak, svoje májové demonštrácie vtedy pritvrdili a menili na tzv. hladové pochody nezamestnaných. Viaceré z nich mali po zrážkach s políciou krvavú dohru.  Usporiadanie prvomájových osláv musel povoliť zodpovedajúci okresný úrad, ktorý taktiež rozhodoval o heslách, ktoré môžu byť pri demonštráciách používané.  Medzi zakázané patrili napríklad heslá : „Ak chceme pomôcť chudobným musíme zobrať bohatým!“ – „Nech žije revolučný marxizmus!“ – „Nech žije Červená armáda, armáda mieru a socializmu!“

Po vzniku Slovenského štátu, boli oslavy  1. mája 1939 zrušené, ale o rok neskôr oslavy tohto sviatku obnovili ako „sviatok národnej jednoty a svornosti“.

V roku 1948  sa májové sprievody opäť obnovili a počas celého obdobia vlády komunistickej strany sa z nich stali grandiózne oslavy všetkých pracujúcich, ktorí svorne budovali socializmus.

V súčasnosti si sviatok prvého mája  stále hľadá svoje miesto v spoločnosti a ľudia mu neprisudzujú dostatočný význam. Na oslavy prvého mája totiž ľudia nemajú čas. Sú v práci. Makajú za strojom v zahraničných fabrikách za smiešnu sumu. Tento fakt sviatok práce ešte viac degraduje.

Veru, asi už nie je čo oslavovať  Práca nie je a keď je tak ľudí nenapĺňa, nebaví alebo neuživí.

Ale tak sa to stáva. V kapitalizme.

JN

Posted in Články.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *