Po Vianociach všetko do smetného koša

Sviatky sa nám pomaly, ale isto končia. Už za pár dní sa začnú plniť smetné koše pred bytovkami a domovmi ľudí haldami rôzneho odpadu, ktorý vznikol počas sviatkov. Či už to budú zbytky jedla, koláčov, rôznych obalov od darčekov, krabíc, papierov a podobne, tak s istotou môžeme povedať, že zaplnia raz dva celé kontajnery. Nie sú to len hromady drobných predmetov, ale aj veľké veci ako napríklad vianočné stromčeky. Tento obrázok je pre kapitalizmus typickým a žiaducim. Kapitalistický systém je založený vo svojom najvlastnejšom princípe na spotrebe a plné smetné koše sú spoľahlivým indikátorom, že spotreba je veľká. Kapitalizmu sa na Vianoce darí o tom niet pochýb.

Pred niekoľkými rokmi som sa dostal do ostrerecyclej polemiky s jednou slečnou, ktorá stoj čo stoj tvrdila, že ak chceme byť skutočne ekologickými, musíme začať od seba. Sama si nosievala v tej dobe do obchodu vlastný sáčok na pečivo a používala len jednu plastovú fľašku na vodu, ktorú si neustále dopĺňala. Ja som naopak oponoval, že táto myšlienka je síce chvályhodná, ale naše individuálne úsilie má mizivý efekt v porovnaní s katastrofálne trestuhodným neekologickým správaním veľkých firiem a podnikov. Istým spôsobom sme mali pravdu obaja. Ak sa na problém pozrieme povrchne a individualisticky, tak dostaneme jednoduchú odpoveď. Správaj sa ekologicky, začni od seba, separuj odpad a chráň lesy. Ak sa takto bude správať každý jednotlivec, tak máme vyhrané. Má to svoje čaro i logiku.

Ak sa na problém pozrieme hlbšie, tak zistíme, že jadrom problému nie je jednotlivec, ktorý sa správa neekologicky, ale samotná podstata nášho systému. Neustála spotreba a konzum, na ktorej je kapitalizmus založený, produkuje nevyhnutne mnoho odpadu a vyčerpáva prírodné zdroje. Všetko sa odvíja v zásade od dvoch pojmov: zisk a spotreba. Ak cieľom je čo najväčší zisk, je nevyhnutné, aby bola aj veľká spotreba. Za týmto účelom treba veľa vyrábať, predávať, konzumovať a vyhadzovať. Ak je toto základom systému, je reálne nemožné, aby sme sa správali ekologicky. Ak máme veľa spotrebovať tak musíme veľa vyrobiť. V prvom rade teda drancujeme prírodné bohatstvo a zdroje. Pri tomto sa nikto nespráva ekologicky. Ťažíme čo sa dá a kde sa dá, bez ohľadu na nejakú prírodu. Čím viac vyťažíme tým viac vyrobíme. Pri výrobe vzniká tiež odpad, ktorý treba vyhodiť. Následne sa tovar dostane ku koncovému zákazníkovy, ktorý ho spotrebuje a zbytok vyhodí. Kapitalizmus je principiálne kultúrou neekologickou. Je kultúrou založenou na spotrebe a konzume. Veľká spotreba a konzum je však vo svojom vlastnom princípe nešetrná.

Aby sme boli pokojní, tak sa nám podsúvajú rôzne „riešenia“. Prvým z nich je hádzanie viny na spotrebiteľa. Veď to on je to monštrum, čo sa správa neekologicky a mal by sa zmeniť, pretože všetko začína od nás samých. Na druhej strane sme ale neustále systémom podporovaní v nakupovaní, konzumovaní a vyhadzovaní starého. Je to až smiešne schizofrenické. Ak by sme sa skutočne začali správať ekologicky a znížili by sme spotrebu, tak by sa kapitalizmus dostal do vážnej krízy, pretože on sa musí neustále rozrastať a zväčšovať spotrebu, aby bol funkčný. Kapitalizmus má deštruktívne tendencie – rád ničí veci, aby ich mohol opäť obnoviť, pretože k obnove sa musí zase niečo vyrobiť a spotrebovať. Vojna je preto napríklad pre kapitalizmus hotovým rajom. Fungujúca a stabilizovaná krajina sa uvedie do vojnového stavu, všetko sa tam zničí a potom opäť vybuduje, pričom sa krajina o.i. fatálne zadĺži. Kapitalizmus preto nemôže dopustiť zníženie spotreby a preto nikdy nebude skutočne ekologický. Vždy bude tlačiť na trh nové výrobky a presviedčať ľudí, čo všetko „nevyhnutne“ potrebujú k životu. Spotrebiteľ je teda na jednej strane tlačený ku konzumnému spôsobu života a na druhej strane sa má správať akože ekologicky. Je teda pravdou, že ak by sa ľudia nejakým zázrakom spojili a skoncovali s konzumným spôsobom života, mohlo by to ohroziť kapitalizmus. Toto je však obávam sa len utópia. Systém to nikdy nedovolí a vždy bude podvedome i otvorene podporovať v ľuďoch konzum.

Druhým „riešením“ je tzv. plytká ekológia. Toto je azda jediná „ekologická“ politika, ako tak kompatibilná s kapitalizmom. Ak to zjednodušíme, plytká ekológia nás nabáda, aby sme separovali odpad, recyklovali, používali obnoviteľné zdroje energie atď. V zásade nemusíme veľmi obmedzovať spotrebu, stačí sa správať k drancovaniu nežne. Toto však problém zdá sa poriadne nevyrieši. Ak sa budeme správať dôsledne plytko ekologicky, môžno oddialime katastrofu, ktorá nevyhnutne nastane, ak drancovanie zdrojov a planéty neprestane.

Opakom plytkej ekológie je tzv. hlboká ekológia (deep ecology), ktorá ide o niečo ďalej. Vyššie povedané v zásade stojí na princípe, ktorý hlása, že človek je od prírody istým spôsobom oddelený a je nad ňou, vládne jej. Toto dualistické zmýšľanie stojí na vzorci: my ľudia – príroda. Človek stojí nad prírodou a môže ju akokoľvek využívať. Hlbinná ekológia však hlása, že človek je súčasťou prírody a ak zničí prírodu, tak zničí aj seba. Príroda nemá hodnotu len ako zdroj, ale je hodnotou o sebe. Človek je súčasťou prírody a príroda je v človeku. Všetko je jeden veľký systém, neexistuje dualizmus my a príroda.

Ak teda chceme začať skutočne chrániť našu planétu, musíme prekonať kapitalistický systém, ktorý je postavený na princípe spotreby a plytvania. Musíme sa oslobodiť od ilúzie, že nejaká magická sila spojí všetkých ľudí na svete a všetci sa naraz začneme správať šetrne. Toto kapitalizmus nikdy nepripustí. Jediným riešením kapitalizmu je plytká ekológia, teda recyklácia, separovanie, používanie obnoviteľných zdrojov. Toto je však len náplasť, na otvorenú ranu na tepne. Ak neprekonáme tento systém, náš svet naďalej poputuje smerom k ekologickej katastrofe, ktorá bude mať fatálne následky.

Tomáš Dvorský

Posted in Články.

One Comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *