O fašizácii, ktorá je dnes zabalená do fráz o slobode slova, slušnosti, spravodlivosti a demokracii…

Často v súvislosti s fašizáciou spoločnosti, fašizmom, či nacizmom si predstavíme rasovú nenávisť, hajlujúcich hrubokrkých mladíkov, nosenie nacistických symbolov, zdravenie sa pozdravom Slovenského štátu, či posielanie číselných odkazov svojim prívržencom, mlátenie Rómov a podobne. To, že to takto aj v skutočnosti je, o tom určite netreba pochybovať, no žiaľ medzičasom fašizácia prebieha aj inými cestami, inými prúdmi, zaobalená pod pláštik slobody, demokracie a spravodlivosti.

Nedávno sa objavil jeden článok z jedného extrémne pravicového a nekriticky proamerického denníka, ktorý si zobral na mušku predsedu parlamentu Andreja Danka. Tento článok aktívne zdieľali najmä opozičné strany, vrátane vznikajúceho hnutia Progresívne Slovensko, ale aj protestných skupín, ktoré sa radi schovávajú pod značkou „Slušné Slovensko“. Samozrejme, určite nenamietame voči kritizovaniu Danka, naša strana je tiež voči nemu za mnohé jeho kroky, či vyhlásenia kritická. Avšak kritika, ktorá sa teraz rozbehla, tak za tú by sa nemusel hanbiť ani fašistický režim z obdobia druhej svetovej vojny.

Hlavným bodom kritiky predsedu parlamentu je vraj jeho proruská orientácia, čo je určite veľmi prehnaný výraz. Dankové slová o potrebe spolupráce aj s Ruskom, niektorých fanatikov vytočili do nepríčetna. Vyvolalo to aj aktívne komentáre, rovnako šialených fanatikov. Reči o tom, ako Danko spáchal vlastizradu a mal by byť za jeho postoje k Rusku súdený a stíhaný, ako nemožno Danka ďalej tolerovať a prehliadať jeho vraj protištátne činy, nás vrhajú niekde hlboko hlboko do minulosti.

Boli to práve „demokrati“ (kapitalisti), ktorí nás komunistov radi a často poučujú a poučovali o tom, čo je to demokracia a ako má demokracia fungovať. Dnes na svoje poučky všetci spoločne zabúdajú a je jedno, či sú politikmi Progresívneho Slovenska ( ktoré by sa po takýchto komentároch a postojoch mohlo premenovať na Agresívne Slovensko, či sa jedná o politikov iných opozičných strán, protestných skupín, ktore sa schovávaju pod názov Slušné Slovensko, alebo patria k fundamentalistickým novinárom, ktorí nie su ochotní rešpektovať žiaden iný názor ).

zdroj: timeshighereducation.com

Samozrejme nie len teraz, aj v minulosti, ale teraz to vidieť najvýraznejšie, že kapitalistická „demokracia“ je dovtedy, kým nie sú narušené záujmy určitých prúdov, vtedy sa rýchlo zabúda na právo na vlastný názor a nastupujú reči o vlastizrade. Preto sme my komunisti nútení, aby sme pripomínali pánom „demokratom“ a ich novinárskym poskokom, čo to vlastne tá demokracia, ktorou sa vždy oháňaju, je. A čím by podľa ich vlastných teórií mala byť.

Ak tu rozoberajú zahraničnú politickú orientaciu, ako niečo nemenné, navždy dané a označujú každého, kto si dovolí vybočiť čo i len krok vedľa za vlastizradcu, za zločinca a protištátny živel, že zahranično politickú orientáciu v podstate oficiálne nikto neschválil. Zahranično politická orientácia je len výsledkom programov politických strán, ktoré sú v parlamente. Teda ak tam budú iné politické strany s iným pohľadom na zahraničnú politiku, tak aj tá zahraničná politika bude iná. Do NATO nás politické elity vtiahli bez toho, aby sa demokraticky spýtali občanov. Teda v podstate nelegitímne, no orientáciu na NATO považujú za posvätnú a odporcov členstva v tomto vojenskom pakte by najradšej upálili na hranici, keby mali takú možnosť.

O členstve v EÚ, občania síce hlasovali v referende, ale treba na osvieženie pamäti spomenúť, že referendum prebiehalo v atmosfére jednostranej kampane, v ktorej odporcovia členstva v EÚ nedostali prakticky žiaden priestor. Aj tak sa referenda zúčastnilo len niečo tesne nad 50% občanov a paradoxne referendum bolo platné vďaka tým, čo hlasovali proti, pretože účasťou zvýšili kvórum nad 50%. Od tohto referenda ubehlo už hodne rokov, počas ktorých sa toho veľa zmenilo. Teda aj členstvo v EÚ, ako aj členstvo v NATO stojí na vode, no niektorým šialencom to nebráni v tom, aby sa vyhrážali a zastrašovali ľudí, čo majú na zahraničnú politiku iný názor. Paradoxne, spomínaný Danko nehovorí ani o vystupovaní z EÚ a ani z NATO, iba hovorí o spolupráci s Ruskom. Je úplne evidentné, že fašizácia spoločnosti zašla a zachádza ďalej, ako sa pôvodne zdalo. Bezhlavý a nenávistný antikomunizmus je dnes in, čo by určite potešilo aj Jožka Tisa… Bezvýhradná orientácia na Nemecko, rovnako v časoch Tisa, ako aj dnes. Dnes to síce schovávajú pod EÚ, v nej však hrá hlavné husle práve Nemecko.

Naznačenie spolupráce s Ruskom je takmer rovnako nebezpečné, ako keď si niekto počas druhej svetovej vojny nechal na radiu naladenú Moskvu. Samozrejme, že dnes je aká taká výhoda v tom, že hore spomenuté politické strany a prúdy nemajú takú moc, akú by chceli, inak by rôzne excesy mohli zájsť naozaj priďaleko… Ak by predstavitelia novodobého fašizmu, ktorí sú pre Slovensko rovnako nebezpeční, ako Kotlebovci, mali väčší podiel na moci, po ktorej tak neúprosne bažia, rozdiely medzi fašistickým Slovenským štátom a súčasnou republikou, by sa ešte zmenšovali.

Naša strana sa nejde stavať ani na jednu zo svetových strán. Našim záujmom nie je vymeniť anglosaský kapitalizmus za rusko-čínsky. Našim záujmom je kapitalizmus odstrániť a nahradiť ho socialne spravodlivým systémom – socializmom. No sme nutený jasne a výrazne vystupovať proti protiruskej hystérii, ktorá manipuluje davy, rozdúchava nenávisť medzi národmi a pripravuje pôdu pre možné vyvolanie svetového konfliktu. Rinčanie zbraňami je už také hlasné, že musí prebúdzať aj tých driemajúcich, preto je potrebné voči takýmto snahám vystupovať na každom možnom fóre. Vždy budeme zástancami toho, aby SR spolupracovala so všetkými krajinami a nevytvárala si nepriateľov na základe rozkazu z Bruselu, či centrály NATO.

Text prevzatý zo stránky: vzdor.org

Posted in Články.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *