Francúzi bojujú za zlepšenie svojej sociálnej situácie; a my?

Vyhrotená situácia vo Francúzsku trvá už asi dva týždne. Nielen hlavné mesto, Paríž, zažíva doslova masové demonštrácie s účasťou niekoľko desiatok tisíc nespokojných a pobúrených občanov. Títo chcú vyjadriť svoj názor na vládnu politiku na čele s prezidentom – liberálom E. Macronom. Zrážky medzi občanmi a políciou sú často násilného charakteru, kedy polícia využíva na rozohnanie davu vodné delá a slzotvorný plyn. Nanešťastie sa do davu protestantov dostávajú aj rôzne živly, ktoré chcú ventilovať svoj hnev prostredníctvom vandalizmu. Inak povedané, Paríž sa počas protestov mení na „bojovú zónu“. Protesty organizuje hnutie „Žlté vesty“.

Médiá zameriavajú svoju pozornosť najmä na vyššie opisované činy vandalizmu, zhorené autá a poškodený Víťazný oblúk, pričom vyčísľujú škody. Podstatnejšie je však z nášho pohľadu poukázať na to, za čo Francúzi bojujú a čo ich pobúrilo do tej miery, že vyšli na ulice. Čo bežného Francúza donúti opustiť teplo domova, postaviť sa na ulicu a čeliť prípadnej hrozbe, že proti nemu bude použitý slzotvorný plyn a vodné delá? Je to zlá sociálna situácia v krajine a zvyšujúce sa životné náklady.

Bezprostrednou príčinou protestov je zvyšovanie dane na pohonné hmoty, čo spôsobí finančnú záťaž na bežného Francúza strednej a nižšej triedy. Zvyšovanie cien pohonných hmôt bolo ako určité opatrenie prijaté v zmysle naplnenia ekologickej politiky francúzskej vlády. Zároveň však protesty reflektujú všeobecný pokles životnej úrovne, zhoršovanie sociálnej situácie a polarizáciu Francúzov na bohatých a chudobných. Nejde len o benzín, ale aj o nízke mzdy a dôchodky.

Boj za výrazné zlepšenie sociálnej situácie je na Slovensku, zdá sa, cudzím pojmom. Cieľom našich domácich kvázi „žltých viest“ je maximálne tak zruinovanie vládnucej politickej strany a jej nahradenie vlastnými kádrami. Hlavný cieľ je krásne zaobalený do moralizujúcich hesiel, ktoré sú v ostrom kontraste s nenávisťou, ktorú okolo seba šíria. Ide o obyčajný politický boj bez skutočného sociálneho rozmeru, a to je na tom z nášho pohľadu najviac smutné.

Dodnes som neprišiel na to, o koľko mi zdvihli plat za to, že odstúpil policajný prezident a premiér. Ak to niekoho vnútorne teší a uspokojuje, tak by mal začať vážne uvažovať o svojich prioritách. Naša trieda z tohto boja nič nemá. Rovnako sme boli a aj budeme vykorisťovaní. Preto treba uvažovať triedne a nebojovať za farebnú zmenu, ale za zlepšovanie sociálnej situácie bežných ľudí; za seba a za toho chlapíka, ktorý vedľa teba ráno cestuje do práce v autobuse.

T.D.

Posted in Články.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *