Ak ste zberateľom absurdít, tak vás možno zaujmem nasledovným článkom. Nemohol som si nevšimnúť, keď som surfoval po pravicových a konzervatívnych webových portáloch, že sa na nich neraz objavilo spájanie marxizmu (prípadne neomarxizmu) s ideológiou multikulturalizmu a LGBTI hnutia. K takýmto nezmyslom sa treba vyjadriť, pretože aj absurdita sa môže stať „pravdou“.
- Pri všetkej úcte, ale dávať znamienko rovnosti medzi marxizmus a ideológiu multikulturalizmu a LGBTI hnutia je nezmysel. Je to podľa mňa obyčajné nálepkovanie a spájanie niečoho, čo nemá priamy súvis. Ak je vašim nepriateľom všetko od stredu naľavo a liberalizmus, hoďte ich do jedného vreca, aby sa vám zjednodušila a sprehľadnila situácia. Je jedno, že nemáte o marxizme ani základné informácie, stačí si narýchlo prečítať dve-tri vetičky z „netu“ a hneď ste fundovaný odborník. Nezáleží na tom, že marxizmus je zložité a všestranné učenie, stačí ho trošku skomoliť, niečo pridať, niečo odobrať a hľa, máme tu odrazu „marxistických LGBTI multi-kulti zradcov národa“!
- „Pragmatické“ spájanie nespojiteľného sa praktikuje nielen dnes. Uveďme si príklad z histórie. Ideálne nám na to poslúži Tretia ríša a jej propaganda. Obľúbeným výrazom nacistickej propagandy bol tzv. židoboľševizmus. Ak máte dvoch nepriateľov, treba ich nejako zošiť dokopy, aby sme si vytvorili obraz univerzálneho pekelníka a záhuby ľudstva. Argumentovalo sa tým, že Karol Marx bol žid a tiež mnoho teoretikov, revolucionárov a boľševikov boli pôvodom židia (napr. Lev D. Trockij). V skutočnosti to bolo propagandistické inžinierstvo, ktorého cieľom bolo vytvoriť obraz stelesneného zla. Ak by sme sa na názor opýtali samotného Marxa, pravdepodobne by sa len zasmial a povedal by, že je ateista. Marx sa dištancoval od náboženstva a do svojej teórie zakomponoval tvrdý a rázny ateizmus. Slávnym sa stal jeho výrok: „Náboženstvo je ópiom ľudstva.“
- Marxisti hovoria o rovnosti, ale predovšetkým o rovnosti (resp. spravodlivosti) v ekonomickej oblasti. Chrbtovou kosťou marxizmu je snaha o sociálnu spravodlivosť a o odstránenie obrovských majetkových rozdielov medzi ľuďmi. Marxizmus odsudzuje vykorisťovanie zamestnancov zamestnávateľom a nespravodlivé rozdelenie svetového bohatstva. Na jednej strane bieda, hlad, nekvalitné potraviny a na druhej toľko peňazí, že sa nedajú fakticky minúť. Pre marxizmus je hlavným bodom ekonomika (ekonomická základňa) a až potom prichádza na rad kultúra (kultúrna nadstavba). Pre marxistov je na prvom mieste dostatok chleba a vody pre každého, až potom prichádza na rad všetko ostatné.
- Na niektorých ranných Marxových myšlienkach vyrástli v priebehu 20. storočia neomarxisti. Vzali z jeho obrovskej zbierky prác niektoré ranné (nezrelé) diela a začali sa s nimi hrať svojim vlastným spôsobom. Na pomoc si vzali sociológiu a psychológiu. Vznikol tak prúd, ktorý často hovoril skôr o kultúrno-spoločenských problémoch, ako o ekonomických. Dá sa povedať, že išlo o určitý druh revizionizmu. V našich končinách bol za bývalého režimu dosť kritizovaný. To samozrejme neznižuje jeho hodnotu. Neomarxizmus má popri marxizme svoje nezastupiteľné miesto. V skutočnosti to však nieje marxizmus v pravom zmysle slova. Zároveň treba podotknúť, že ani neomarxizmus nemá na spomínané ideológie zjavnú väzbu a preto mi príde nezmyselné ich spájať. Neomarxizmus kritizuje predovšetkým kapitalistické hodnoty, ako napríklad konzum a podobne.
- Ak hovoríme o „modernej“ ľavici, musíme byť veľmi opatrní, keď sa ju snažíme spájať s marxistickým učením. Ľavica je veľmi široký pojem a mnoho dnešných tzv. ľavičiarov sa približuje skôr k liberalizmu, než socializmu. Nieje všetko marxizmus, čo sa červená.
- Marxizmus hlása internacionalizmus a nie multikulturalizmus. Treba rozlišovať medzi týmito príšerne dlhými slovami, pretože je medzi nimi veľký rozdiel. Multikulturalizmus je ideológia, ktorá hlása, že v jednom štáte popri sebe môžu (a je to dokonca prospešné) žiť v harmónií viaceré etniká, náboženstvá a kultúry. Je to preto logicky žiadané a podporované. Internacionalizmus naopak hlása priateľskú spoluprácu medzi jednotlivými národmi a štátmi. Internacionalisti rešpektujú špecifiká a kultúrno-náboženské rozdiely medzi jednotlivými národmi, pričom sa snažia o to, aby jednotlivé štáty našli spoločnú reč a spoločne smerovali k dobru.
- Na záver treba podotknúť, že marxizmus vždy popri hlavnej ekonomickej línií bojoval aj za rovnoprávnosť v kultúrnej sfére. Významnou bola napríklad ženská otázka a zrovnoprávnenie žien s mužmi. Ženy mali popri mužoch v marxistickom hnutí vždy významné slovo. Ako príklad si môžeme uviesť známu revolucionárku Rózu Luxemburgovú. Treba teda povedať, že marxizmus neodmieta boj za toleranciu v kultúrnej sfére, ale nieje to vonkoncom jeho prioritou
T.D.