Oplakávame lesy. No ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. „Umelci“ ronia slzy v mene tejto propagandy, ale sú to práve oni, kto uráža systém, ktorý lesy bránil a nedovolil ich kynoženie. Pochopil význam termínu štátny majetok, naše vlastníctvo. Tým boli lesy práve v minulom systéme. Dnes nám, v pseudodemokracii, uniká priamo spred očí to, čo nám nemohol nikto ukradnúť. „My sme les“ tým pádom naberá horko-sladkú príchuť. Mohol by som túto akciu nazvať tragikomickou, smiešnou, keby takou bola. Konáme s takou zodpovednosťou, ako ďaleko dovidíme. A v tejto dobe našim „bojovníkom za slobodu“ zostal v očiach len zelený zákal, pretože tá zeleň, čo bola našim skutočným bohatstvom, nám už viac nepatrí. Je smutné, aké hlúposti musíme počúvať z ich úst, šíriteľov „všepravdy“. Takéto figúrky (tiež z dreva, hlavne v hlave) budú modelovať naše myslenie a už onedlho porekadlo „ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“ naberie iba mýtický význam. Áno, my sme les. Prázdny. Dali sme totiž nad neho damoklov meč. jeho dopad má však vražedné dôsledky.
Dušan Janek