Ako sa do hory volá…

zdroj: freepngimg.com

Oplakávame lesy. No ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. „Umelci“ ronia slzy v mene tejto propagandy, ale sú to práve oni, kto uráža systém, ktorý lesy bránil a nedovolil ich kynoženie. Pochopil význam termínu štátny majetok, naše vlastníctvo. Tým boli lesy práve v minulom systéme. Dnes nám, v pseudodemokracii, uniká priamo spred očí to, čo nám nemohol nikto ukradnúť. „My sme les“ tým pádom naberá horko-sladkú príchuť. Mohol by som túto akciu nazvať tragikomickou, smiešnou, keby takou bola. Konáme s takou zodpovednosťou, ako ďaleko dovidíme. A v tejto dobe našim „bojovníkom za slobodu“ zostal v očiach len zelený zákal, pretože tá zeleň, čo bola našim skutočným bohatstvom, nám už viac nepatrí. Je smutné, aké hlúposti musíme počúvať z ich úst, šíriteľov „všepravdy“. Takéto figúrky (tiež z dreva, hlavne v hlave) budú modelovať naše myslenie a už onedlho porekadlo „ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“ naberie iba mýtický význam. Áno, my sme les. Prázdny. Dali sme totiž nad neho damoklov meč. jeho dopad má však vražedné dôsledky.

Dušan Janek

Posted in Články.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *