Stanovisko FĽM k zásahu polície na Hodžovom námestí 17. 11. 2016

volby_resizeFront ľavicovej mládeže (FĽM) odsudzuje štvrtkový zásah polície proti účastníkom zhromaždenia na Hodžovom námestí. Podujatie organizované KSS, FĽM a stranou VZDOR-SP prebiehalo pokojne a bez problémov až do jeho záveru, kedy bola v zadnej časti zhromaždenia použitá červená dymovnica, na čo začali príslušníci PZ SR zatýkať predsedu VZDOR-SP Stanislava Pirošíka.

Účastníkov protestu, ktorí sa domáhali vysvetlenia zatknutia a verbálne prejavovali nesúhlas s konaním polície sa prítomní policajti pokúsili spacifikovať s použitím sily. Viacero aktivistov VZDORu-SP, KSS a FĽM utrpelo pri zákroku polície ľahké poranenia, ktoré si však nevyžadovali lekárske ošetrenie. Konanie príslušníkov PZ SR považujeme za neadekvátne, neprimerané a zbytočné.

FĽM chce touto cestou upriamiť pozornosť verejnosti na uplatňovanie dvojitého metra políciou – na demonštrácii s názvom “Utečenci, vitajte”, polícia nevyvodila žiadne dôsledky voči organizátorovi Róbertovi Mihálymu, napriek tomu, že ten použil takisto dymovnicu a na rovnakom mieste ako Pirošík (podľa tvrdenia polície), ktorého polícia zadržiava druhý deň bez možnosti skontaktovať sa s blízkymi.

Front ľavicovej mládeže vyzýva orgány činné v trestnom konaní na dodržiavanie zákonných postupov.

Artur Bekmatov
predseda FĽM
18. 11. 2016

15129848_1502975706385177_2108852379_n

Spoločná pozvánka a vyhlásenie antikapitalistických strán k demonštrácii 17. novembra v Bratislave

podvod_storociaVážení obyvatelia Slovenskej republiky, pozývame Vás na protestnú antikapitalistickú demonštráciu, ktorá sa uskutoční 17. novembra 2016 o 14:00 na Hodžovom námestí. Organizátormi sú Vzdor-strana práce, Komunistická strana Slovenska a Front ľavicovej mládeže v spolupráci s ďalšími antikapitalistickými ľavicovými a antifašistickými organizáciami. Všetky komunistické, antifašistické a antikapitalistické ľavicové sily na Slovensku mobilizujú na túto akciu svoje sily, prídu nás tiež podporiť zástupcovia komunistických strán z Čiech a Maďarska. Jedným z odkazov tohto podujatia je aj spoločná snaha KSS, Vzdoru – SP a ďalších ľavicových subjektov o spoluprácu a koordináciu pri príprave vybraných podujatí. Podrobnosti oznámime na spoločnej tlačovej besede, ktorá sa uskutoční po spomínanom protestnom zhromaždení 17. novembra 2016 o 15.00 pri pamätnej tabuli VPN na Námestí SNP v Bratislave.

Pozývame všetky obete novembrového podvodu na spoločné zhromaždenie pred prezidentským palácom dňa 17. novembra 2016 o 14.00. Pozývame všetkých tých, ktorí už dávno prišli na to, že sloboda a demokracia v tomto zriadení neplatí pre ľudí práce, neplatí pre drvivú väčšinu obyvateľstva. Práve naopak – obyvatelia krajiny lietajú ako handry podľa toho, ako kapitalisti hrajú medzi sebou kasíno. Demokracia – to neznamená možnosť nadávať, ale je to právo o niečom rozhodovať a tento národ už nič nemá, teda o ničom ani nerozhoduje. Je len správcom cudzieho majetku a má byť za to aj vďačný. Už nás okradli aj o zem pod nohami. Kapitalisti nás navyše ťahajú do ďalších kríz a vojen.

Európa sa topí v problémoch, ktoré si svojim panstvom sama zapríčinila. Po takmer tridsiatich rokoch vo vysnenom kapitalizme sme sa nedočkali rastu a pokoja, ale nového fašizmu, migrantskej krízy, obrovských dlhov, vojenských konfliktov. Dočkali sme sa aj toho, že napriek každoročnému nárastu produkcie nám študovaní ekonómovia odkazujú že sa nedožijeme dôchodku.

Oligarchovia sa nám budú vysmievať práve vďaka kapitalizmu, ktorému vďačia za svoje bohatstvo. My takýmto ľuďom nezávidíme, my nechceme byť na ich mieste, my takýmito ľuďmi pohŕdame a sme oprávnene nahnevaní, že my, obyčajní pracujúci, dostávame smiešne výplaty, celý život sa trápime ako uživiť naše rodiny a dopriať im trochu akého-takého komfortu a takíto oligarchovia vďaka nášmu vykorisťovaniu nadobudli rozprávkový majetok a môžu si robiť čo chcú, lebo kto má majetok, ten má moc.

My žiadame len normálny, slušný a spravodlivý život, aby sme si naše žitie na zemi užívali a nie sa stále trápili, ako prežijeme z tých našich výplat. Oligarchovia nám ukradli naše hospodárstvo a my ho chceme naspäť, chceme, aby konečne demokracia zavládla aj vo fabrikách a pracoviskách. Aby sme my žili dôstojne aby nás nevyciciavali vykorisťovatelia , musíme prekonať kapitalizmus a nastoliť jedinú možnú pravú demokraciu a tá je možná len v socializme.

Priatelia, dnes nie je drzosťou žiadať socializmus, dnes je to našou povinnosťou!

P.S: Na akcii vystúpi aj pán Václav, ktorý konečne prezradí, ako to naozaj bolo a pripravili sme si aj ďalšie prekvapenia…

 

Videopozvánky na demonštráciu nájdete tu :

Pozvánku predsedu Komunistickej strany Slovenska Jozefa Hrdličku nájdete TU:

https://www.facebook.com/KomunistickaStranaSlovenska/videos/1367097779967424/

Pozvánku predsedu Frontu ľavicovej mládeže Artúra Bekmatova nájdete TU: https://www.facebook.com/1117766084904420/videos/1476312622383096/

Pozvánka Vzdoru-strany práce TU:

https://www.youtube.com/watch?v=OpvutqyI7qA

 

Jozef Hrdlička – predseda Komunistickej strany Slovenska

Stanislav Pirošík – predseda Vzdoru-strany práce

Artúr Bekmatov predseda Frontu ľavicovej mládeže

Mať vlastné bývanie a dieťa je pre mladých už takmer luxus

home-sweet-homeVžime sa na pár minút do kože mladého perspektívneho človeka plného energie, snov a nádejí. Už od momentu, kedy dokáže vnímať zložitosť svojho okolia a okolitého sveta, odvtedy, ako dokáže aspoň trochu chápať súvislosti a zložité vzťahy, ktorými je pretkaný celý náš svet a spoločnosť, sa do jeho hlávky začne vtierať a vtĺkať, aký je slobodný, aké možnosti má, aký je svet plný farieb a takmer bez zábran. Médiá, škola, jeho obľúbené vzory a podobne, mu viac či menej otvorene nahovárajú, že keď sa bude snažiť môže robiť čokoľvek, byť kýmkoľvek a mať čokoľvek. Veď žijeme v slobodnom svete, postkomunistickom raji možností a voľnosti. Vytriezvenie príde, keď zistí, že už taká elementárna záležitosť, ako je vlastné bývanie a tak prirodzená vec, ako dieťa, sú v dnešnom kapitalistickom svete luxusom, na ktorý treba tvrdo makať a v drvivej väčšine prípadov dokonca zo seba urobiť dobrovoľne otroka banky.

Európa starne. To nie je prorocké hrozenie prstom, to je fakt. Mať vlastné dieťa je veľkým ekonomickým bremenom. Nečudo potom, že mnoho mladých ľudí, ktorí majú vek na to, aby si založili vlastnú rodinu, zvažuje či si na seba také bremeno môžu, alebo chcú naložiť. Dnes nie je práca samozrejmosťou ako pred rokom 1989. Práce je málo, je zle platená a hlavne je nestabilná. V dnešnej dobe sa kladie dôraz na flexibilizáciu práce. To znamená, že bežné pracovné pozície na plný úväzok nahrádza práca na dohodu. Kde predtým pracovalo 10 ľudí na plný úväzok, dnes pracujú traja pracovníci na plný a siedmi na polovičný. Zamestnávatelia sa snažia redukovať plnohodnotné zmluvy, pretože je to pre nich záťaž. Musia platiť odvody, musia garantovať určité práva. Omnoho efektívnejšie je pre nich zamestnať malú skupinu ľudí s plnohodnotnou pracovnou zmluvou, ktorá bude tvoriť jadro podniku a potom viacero “dohodárov”. Vidíme to jasne a zreteľne. V ponuke sú jednorázové brigády, výpomoc v hypermarkete na vianočné sviatky, rozvoz jedál, pomocná sila v kuchyni a podobne. Ak sa chce zamestnanec dostať k plnohodnotnej zmluve, nie je výnimkou, že sa k nej “šplhá” práve skrz dohodu. Už len samotná práca na plný úväzok sa stáva vzácnou a chránenou.

V takejto nestabilnej situácií, kedy nielen práca, ale aj samotný podnik, či jeho prevádzka sú nestabilnými, si nikto nemôže byť prácou do dlhodobej budúcnosti istý. To platí dvojnásobne pre mladého neskúseného absolventa strednej, či vysokej školy bez náležitej praxe a kontaktov. Dieťa je však niečím, čo nemôžeme vrátiť, predať, či vymeniť. Dieťa nie je tovar. Materstvo nie je flexibilný podnik, ktorý môže dotyčná len tak zabaliť a zavesiť na klinec, keď nie sú prostriedky. Dieťa vyžaduje vklad nielen obrovskej energie ale aj obrovskej sumy peňazí. To je však vo svete bez ekonomických istôt hazard. Nečudo, že mnoho mladých ľudí potom zakladanie rodín odkladá až na obdobie, keď budú mať ako tak pevnú pôdu pod nohami, vlastný byt a relatívne isté miesto v práci. Ak naši rodičia a starí rodičia mali svoje deti okolo dvadsiatky, tak dnes je šťastím, ak dieťa stihneme do tridsiatky. Treba tiež povedať, že už jedno dieťa je ekonomická záťaž nehovoriac o niekoľkonásobných matkách.

Okrem iného treba spomenúť aj to, že dnes je napríklad na území nášho štátu obrovské množstvo vysokoškolákov. Pre vysoké školy je množstvo študentov určujúcim činiteľom, pretože dostávajú dotácie. Z pohľadu mladého človeka je zas štúdium výhodné, lebo to teoreticky zvyšuje jeho šance na lepšie zamestnanie. Síce to nie je pravidlo, ale bez vysokej školy môžeme v dnešnej spoločnosti často krát zahodiť všetky naše ambície (ak nejaké máme) do smetného koša. Vytvárame obrovskú masu študentov, ktorí sú prakticky odpísaní pri zakladaní rodín. Bežný študent je rád, ak si dokáže uhradiť náklady spojené so štúdiom a o dieťati sa mu môže maximálne snívať. Tým sa opäť dostávame do situácie, kedy sa zakladanie rodiny odsúva až na dobu po skončení štúdia, teda minimálne približne po 24. roku života. Samozrejme, opäť je to čerstvý absolvent, ktorý sa musí nejako začleniť do “pracujúcej masy”. Treba však dôrazne povedať, že vzdelanie nikdy nie je na škodu. Tento odstavec teda nebol kritikou, len konštatovaním.

Vlastné bývanie je tiež v kapitalistickej spoločnosti takmer luxusom. Verte mi, mladí nebývajú so svojimi rodičmi len preto, že ich bezhranične milujú a nevedia sa ich vzdať, ale často preto, že nemajú na výber. Ceny bytov sú pre mladých astronomické. Predstavme si typickú situáciu, pred ktorou sa mladý človek ocitne. Skončí posledný ročník školy a túži sa osamostatniť a založiť si vlastnú rodinu. To je celkom prirodzené. Základom je vlastné bývanie. Bez strechy nad hlavou to jednoducho nejde. Pokojne môžeme vynechať marginálnu skupinu absolventov, ktorí majú tak bohatých rodičov, že pre nich nie je problém ísť do banky, vybrať peniaze a synáčikovi, alebo dcéruške kúpiť štvorizbový byt v priemernej slušnej štvrti. Drvivá väčšina rodičov toľko peňazí len tak nezoženie, lebo ich buď to nemá, alebo sa sama topí v dlhoch. Bežný absolvent sa teda ocitne v takej situácií, že má drobnú hotovosť, maturitné vysvedčenie, či diplom a vrece plné snov. Jeho možnosť ako sa dostať k vlastnému bytu, ktorého bežná cena sa pohybuje (ak nejde o garsónku) v rádoch niekoľko desaťtisíc eur, je jedine skrz pôžičku. Povedzme si úprimne, garsónka nie je najideálnejším obydlím pre rodinu. Má teda dve možnosti. Buď zostane u rodičov (ak mu to dovolia), alebo si zoberie pôžičku, čím sa na dlhé roky upíše, ako otrok nejakej nenažratej banke. A to prosím pekne hovoríme o starých bytoch ešte z čias socializmu. O vlastnom dome s pozemkom môže mladý človek maximálne tak snívať. Systémom manifestovaná sloboda mladého človeka teda končí podpisom v zmluve o poskytnutí pôžičky. Nad mladým človekom od tej chvíle visí damoklov meč, že stratí prácu a nebude mať na splácanie.

Nakoniec môžeme spomenúť aj morálne problémy. V súčasnosti sa do popredia dostávajú hodnoty individualizmu, egoizmu a sebectva. Kapitalizmus je predsa sám založený na týchto hodnotách. Úspech sa v kapitalistickej spoločnosti meria ziskom, respektíve tým, koľko mám peňazí na účte v banke. Základným imperatívom je “zarob čo najviac a uži si svoje prachy”. Od tejto (ne)morálnej bázy sa potom odvíja naše konanie. Rodina však vyžaduje práve opak. Rodina vyžaduje hlavne dávanie a často krát aj sebaobetovanie. To však dnes nie je “moderné”. Človek si predsa chce svoje peniaze užiť, nakupovať, míňať, zabávať sa a nie robiť si tabuľky a počítať, či bude mať tento mesiac dosť na zaplatenie stravy pre svoje dieťatko. Nie je potom výhodnejšie kúpiť si psa?

Nečakajme teda, že populácia prestane starnúť kým bude bývanie a dieťa luxusom. Nečakajme, že mladí si začnú húfom zakladať rodiny, kým im spoločnosť neposkytne náležitú štartovaciu základňu. Nečakajme mračná kočíkov, kým založenie rodiny bude pre mladého ekonomickým tancom na ostrí noža, kde na každom kroku čaká bieda a exekútor. Nečakajme, že sa mladí tak skoro osamostatnia, pokým bude byt takmer až nedosiahnuteľnou métou. Mladý človek by mal mať nielen právo na vlastné slušné bývanie a založenie vlastnej rodiny, ale aj možnosť, aby toto právo bolo skutočne realizovateľné kým je mladý. Ak sa niekde hovorí o rodine,tak sa predsa takmer vždy začne vetou: “Rodina je základnou bunkou spoločnosti.”

T.D.

Výzva svetovej mládeži k účasti na 19. Svetovom festivale mládeže a študentstva

zvowitneyroMládež tohto sveta, ako svedčí história sociálnych a revolučných bojov, bola vždy nepostrádateľnou zložkou v boji za sociálnu spravodlivosť a spoločenský pokrok. Práve v tomto svete, v ktorom sa imperializmus sám vyhlasuje za jediný možný systém, je nevyhnutný jednotný antiimperialistický boj pracujúcich a mládeže. Boje za práva mladých i spoločné boje národov za mier, solidaritu a sociálnu spravodlivosť sú hlavnými frontami, na ktorých mládež bojuje k porážke imperializmu. Devätnásty svetový festival mládeže a študentstva (SFMS), ktorý sa bude konať v Rusku medzi 14.10.2017 a 22.10.2017, nech je miestom zjednotenia a spoločného pozdvihnutia mladých ľudí z celého sveta.

Podľa našich aktivít od 18. Svetového festivalu mládeže a študentstva sa naše hodnotenia a výzvy k protiimperialistickému boju ukazujú ešte oprávnenejšie. Za posledných niekoľko rokov pokračovala a ešte sa prehĺbila medzinárodná kapitalistická kríza, ktorej ťažobu nesú opäť na svojich ramenách pracujúci a mládež. Imperializmus, systém vlády monopolov, tu neľútostne útočí a vykonáva protiútoky, stále viac odkrýva svoju pravú, brutálnu a barbarskú tvár. Rozpútava vojny, okupácie a ďalšie medzinárodné bezprávia, bezohľadu na nespočet mŕtvych a utečencov. Porušuje ľudské práva, vyhráža sa, vydiera ľud, so stále novými stratégiami, aby získal kontrolu a manipuloval mládež. Kapitalistická kríza vedie imperialistické spolky k vystupňovaniu agresivity za účelom nadvlády nad svetovými trhmi. Sú vytvárané triedne prekážky v každom aspekte života, tie sú stále iracionálnejšie a neudržateľnejšie. Mládež čím ďalej, tým častejšie zažíva útoky na svoje práva na vzdelanie, prácu, kultúru, šport, bývanie a zdravotníctvo.

Svetový festival mládeže a študentstva je hnutím zrodeným po veľkom víťazstve ľudu nad nacizmom a fašizmom, a teda aj teraz mládež skrz 19. SFMS pozdvihne svoj hlas proti fašizmu. Sme svedkovia silného globálneho nárastu fašizmu, nacizmu, fundamentalizmu a šovinizmu, ktorý ohrozuje suverenitu a integritu mnohých krajín. Ako fašizmus, tak fundamentalizmus boli vždy mocnými nástrojmi imperializmu a vládnucich tried k rozrušovaniu jednoty ľudu, ktorých cieľom je obmedzenie práv, vykorisťovanie a útlak.

Medzinárodný odboj, protiimperialistický boj a solidarita mládeže a študentov sú plameňom, ktorý osvetľuje a vedie naše hnutie už od roku 1947, kedy mládež sveta spojila svoj hlas proti imperializmu, fašizmu, kolonializmu, vojne, okupácií, diskriminácií, a požadovala trvalý mier, slobodu, suverenitu, nezávislosť, solidaritu, rovnosť a sociálnu spravodlivosť.

Na základe spomínaných dôvodov vyzývame každú mladú ženu a každého mladého muža, aby sa pripojil k našemu boju na 19. Svetovom festivale mládeže a študentstva. Vyzývame mládež, aby:

  • sa pripojila k nášmu boju za zvrhnutie imperializmu, lebo naše šťastie a prosperita nemôžu byť nájdené v systéme, ktorý plodí chudobu, vykorisťovanie a nezamestnanosť, ktorý ničí životné prostredie a ktorý vytvára diskrimináciu podľa rasy a pohlavia.
  • sa pripojila k našemu boju za právo na prácu a dôstojnosť vo výkone tejto práce, za naplnenie súdobých potrieb, za prístup k bezplatnému verejnému vzdelávaniu ako všeobecnému právu a povinnosti štátu, a proti privatizáciám, poplatkom za vzdelávanie a triednym bariérám.
  • bojovala proti intervenciám imperialistických krajín a ich alianciám, ako je NATO a EÚ a ich verným nástrojom, svetovým finančným asociáciám, ktoré jednajú vždy v prospech kapitálu, a teda proti ľudu.
  • vyjadrila solidaritu s ľuďmi trpiacimi pod agresívnou imperialistickou agendou a jej vojenskou ofenzívou, s utečencami, ktorí sú obeťami imperialistických vojen a s ľuďmi bojujúcimi za svoju slobodu proti okupantom.
  • podporila demokratické práva národov na voľbu svojej vlastnej cesty rozvoja proti imperialistickým silám a ich hrozbám.
  • sa zúčastnila tohto medzinárodného festivalu, ktorý ponúkne priestor pre výmenu nápadov, myšlienok a názorov, mnohonárodnej kultúrnej aktivity, a ktorý skrz šport hlása myšlienky spolupráce, priateľstva a solidarity.

Dnes, viac než inokedy, je nevyhnutné, aby mládež stála bok po boku s pracujúcou triedou, študentským hnutím a ľudovými vrstvami obecne ako posila spoločnej fronty proti imperializmu. Aby podporovala boj za vybudovanie nového sveta, sveta mieru, rovnosti, solidarity, priateľstva a sociálnej spravodlivosti, kde bohatstvo, ktoré vzniklo z práce ľudu bude využité pre potreby ľudu, kde všetok vedecký pokrok bude výlučne využitý k prospechu a zdraviu ľudstva.

Po úspešnom 18. festivale mládeže a študentstva v Ekvádore sa festivalové hnutie vracia do oblasti Európy, konkrétne do jednej z krajín, ktoré boli súčasťou Sovietskeho zväzu, do krajiny, ktorá za veľkého sebaobetovania výrazne prispela k porážke hrozby nacizmu a fašizmu v druhej svetovej vojne. Bez ohľadu na antikomunistickú propagandu, ktorá sa snaží prirovnať komunizmus k nacizmu a prepísať históriu, sú desiatky miliónov mŕtvych svedkami rozhodujúcej úlohy Sovietskeho zväzu pri víťazstve nad nacizmom. Preto bude svetová mládež spolu s Ruskom a jeho ľudom oslavovať 100 rokov od Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, ktorá je pre jej charakter a ciele dôležitým míľnikom vo vývoji antifašistického, antikolonialistického a antiimperialistického hnutia po celom svete.

V tom istom roku tiež oslavujeme sedemdesiate výročie vzniku festivalového hnutia, ktoré má svoj počiatok v Prahe v roku 1947, prinášajúce od tej doby až do dnešných dní a do budúcnosti hodnoty jednoty a antiimperialistickej solidarity, ktoré sú charakteristické pre pre festivalové hnutie. Jeden z najslávnejších festivalov bol usporiadaný v Moskve, v ZSSR, v roku 1957, teda v roku 2017 uplynie 60 rokov. Jedná sa o festival, ktorý je stále v pamäti mládeže Ruska i celého sveta, čo inšpiruje 19. festival v Rusku.

Ďalej, v súlade s tradíciou posledných dvoch SFMS, kedy bol festival venovaný dôležitým osobnostiam, venujeme 19. ročník SFMS Ernestovi Che Guevarovi. V roku 2017 tomu bude 50 rokov od jeho zavraždenia. Ďalej festival venujeme Mohamadovi Abdelazizovi, ktorý zasvätil svoj život bojom proti kolonializmu a za slobodu Západnej Sahary.

19 ročník SFMS sa uskutoční v regióne, kde mládež musí opakovane čeliť imperialistickej agresií, útočiacej na jej práva: narastanie fašistických síl v mnohých krajinách, politika ako Európskej únie, tak národných vlád potláčajúca práva pracujúcich, ľudu i mládeže a propagujúca militarizmus. V tejto dobe, kedy sa imperializmus snaží medzi mládež rozšíriť tie najreakčnejšie hodnoty, Svetový festival mládeže a študentstva opäť ukáže, že 30 rokov po poslednom festivale v Európe mládež stále presadzuje mier, solidaritu a priateľstvo, že stále udržuje oheň protiimperialistického boja!

Podporovaní mládežou a ľudom Ruska, prijatí protiimperialistickou mládežou celého sveta, spojme svoje úsilie a bojujme spoločne proti imperializmu na 19. Svetovom festivale mládeže a študentstva.

Heslo 19. SFMS:

“Za mier, solidaritu a sociálnu spravodlivosť, bojujeme proti imperializmu – Ctime svoju minulosť, budujme budúcnosť!”

Zdroj: ksm.cz

 

Mladí antifašisti vystúpili na Zobor

V sobotu, 1. októbra 2016, sa konal druhý ročník rekreačno-spomienkovej akcie “Antifašistický výstup na Zobor”. Organizačne sa na túto akciu podujala Spoločnosť Laca Novomeského v Nitre. Účastníkov sprevádzali počas výstupu skvelé slnečné počasie a dobrá nálada. Na Zobore sa po príchode živo diskutovalo a opekalo. Podujatie vyvrcholilo spoločnou fotografiou pred pamätnou tabuľou, umiestnenou na stene tzv. “pyramídy” – vysielača. Tá návštevníkov upozorňuje na 14 sovietskych partizánov, ktorí boli v roku 1944 zhodení práve na tomto mieste.

Viac si môžete prečítať tu.

img_7202