Ľavicová mládež pokračuje v zjednocovaní

zjazdBanská Bystrica bola aj tento rok miestom stretnutia mladých komunistov. Členovia Frontu ľavicovej mládeže bilancovali uplynulý rok, ale zároveň si vytýčili aj ciele do nasledujúcich dvoch rokov.

Okrem toho si delegáti zjazdu, prevažne zo západného a stredného Slovenska, zvolili nové vedenie na čele so staronovým predsedom Arturom Bekmatovom. „Zvolili sme nového podpredsedu, novú tajomníčku a obmenili sme aj polovicu ústredného výboru. Zmeny nastali aj v ÚRaRoK. Mená týchto funkcionárov však zverejňovať nebudeme – žijeme v zložitej dobe, v ktorej angažovanie sa v organizácii ako FĽM môže, najmä mladému človeku, spôsobiť mnoho komplikácií,“ povedal staronový predseda FĽM.

FĽM sa do povedomia verejnosti dostalo najmä spoluorganizáciou blokády amerického vojenského konvoja v septembri minulého roku. Odvtedy sa organizácia stala súčasťou mierového bloku strán, hnutí a organizácií, ktoré pravidelne protestujú proti aktivitám NATO a militarizácii Slovenska. „Okrem toho sme sa podieľali na mnohých iných podujatiach ako 17. november, spomienka na Gustáva Husáka, spomienka na Strečne a vo Varíne, protest proti návšteve M. Albrightovej, či 1. máj, kde sme veľmi úzko spolupracovali s KSS. A treba povedať, že mnohí naši ľudia kandidovali za KSS v marcových voľbách, čo na jednej strane svedčí o ochote spolupracovať s KSS a na strane druhej je to signál, že strana mladým z FĽM dôveruje. Spolupracovali sme však aj so Spoločnosťou Ladislava Novomeského a ďalšími občianskymi združeniami,“ vymenoval kľúčové aktivity Bekmatov.

Ambíciou nového vedenia FĽM je rozšíriť členskú základňu, najmä na strednom a východnom Slovensku a vytvoriť pre mladých ľavicovo zmýšľajúcich ľudí priestor na realizáciu a sebazdokonaľovanie sa. Okrem politických aktivít ako protesty či zhromaždenia sa mladí komunisti pripravujú aj na turisticko-oddychové podujatia pre širokú verejnosť, ale aj na uzavretejšie – semináre a workshopy s odborníkmi.

ÚV FĽM

Odišiel Marx so zlatom v hrdle

10943V noci na 14. augusta nás opustil spevák Statis Prusalis, ktorého si najmä staršia generácia pamätá ako fenomenálneho speváka. Samozrejme, od tých čias prešli roky, pribudli šediny a skôr ako na južanského manekýna sa Statis začínal podobať na Karla Marxa. Na spievajúceho Marxa so zlatom v hrdle.

Statisa som spoznal počas šnúry predvolebných mítingov v Prešovskom kraji, na ktorej nám spríjemňoval atmosféru nielen počas stretnutí s voličmi, ale aj mimo nich. Hneď pri zoznamovaní ma napomenul, že komunisti si tykajú a sú priatelia.

Často spomínal na svojho otca, ktorý bol veliteľom komunistických povstalcov v okolí Solúnu počas občianskej vojny v Grécku (1946-1949). Odhaduje sa, že po porážke povstania muselo emigrovať cca 100 000 gréckych komunistov, ľavičiarov či sympatizantov gréckej komunistickej strany. Tí, ktorí nestihli ujsť skončili v niektorom z novovzniknutých koncentračných táborov na gréckych ostrovčekoch. Jeden z najznámejších bol na ostrove Makronisos a tento tábor mal prezývku Grécke Dachau.

Z Grécka sa nedostal ani Statisov otec. Padol v boji deň pred tým, ako sa Statis narodil. Krajiny východného bloku si rozdeľovali utekajúcich gréckych komunistov a takýmto spôsobom sa v Československu ocitol aj Statis. Spolu s ďalšími 4123 gréckymi sirotami, ako to Statis často prízvukoval, začal nový život a kariéru speváka.

Statis bol odjakživa komunista a nedal na nás dopustiť. Zostal verný ideálom, za ktoré padol jeho otec, aj v dobe, ktorá nám nepraje. Veselý, priateľský, veľkorysý, ale aj priamy a odvážny. Taký bol tento grécko-český spevák, ktorý napríklad v roku 1999 neváhal a šiel koncertovať bratom Srbom práve v čase, keď mesto bombardovali Američania. V povedomí širšej verejnosti však zostane ako jediný komunista vlastniaci zámok – zámok, ktorý tesne po revolúcii zachránil.

Statis, ďakujeme ti za všetko, čo si, najmä po novembri 1989, pre komunistické hnutie v Čechách a na Slovensku urobil. A nebolo toho málo. Preto som presvedčený, že teraz si tam hore brnkáš na gitare spolu s Che Guevarom, Deanom Reedom a Victorom Jarom.

Zbohom, priateľu!

Artur Bekmatov


Solidaritu s obvinenými Čechmi!

11990655_1155452744469087_7903668374820605051_nFront ľavicovej mládeže vyjadruje solidaritu piatim českým anarchistom obvineným z terorizmu. Zároveň považujeme celý súdny proces za politicky motivovaný s cieľom zastrašiť antimilitaristickú mládež.

28. apríla minulého roku prebehla v Českej republike akcia Fénix – razia proti tzv. ľavicovým extrémistom – polícia zatkla jedenástich ľudí podozrivých z prípravy útoku na transport vojenskej techniky. Následne boli obvinení šiesti, piati dodnes čelia obžalobe. Traja z prípravy teroristického útoku, dvaja z jeho neohlásenia polícii, pričom im hrozí trest odňatia slobody vo výške od ôsmich rokov až po výnimočný trest, teda doživotie. Posledné pojednávanie prebehlo pred týždňom.

Podľa obžaloby chceli obžalovaní „narušiť základnú politickú, hospodársku a sociálnu štruktúru krajiny,“ keď plánovali vykonať útok na vlak s vojenským materiálom pomocou zápalných fliaš.

5

Údajní teroristi pred súdom. foto: lidovky.cz

Obžalovaní obvinenia vytrvalo odmietajú – tvrdia, že sa stali obeťami nasadených agentov-provokatérov, ktorí iniciovali nielen útok na vlak, no dlhodobo nabádali aktivistov k násilným činom.

Front ľavicovej mládeže vníma proces ako vykonštruovaný, ktorý má slúžiť na výstrahu všetkým mladým, ktorí sa nestotožňujú s rastúcou militarizáciou ich krajiny a so zvyšujúcim sa napätím, ktoré iniciujú práve členské štáty NATO. Zároveň vyzývame na stiahnutie obžaloby proti piatim českým aktivistom.

Front ľavicovej mládeže

Prečo zabúdame na prvých slovenských antifašistov?

volby_resize17. júla uplynulo 80 rokov od začiatku občianskej vojny v Španielsku. V tejto vojne proti sebe bojovali na jednej strane fašistickí povstalci pod velením generála Franca a na druhej strane demokraticky a legálne zvolená ľavicová vláda. V boji proti fašistom pomáhali výraznou mierou aj zahraniční dobrovoľníci z celého sveta. Do Španielska ich prišlo takmer 30 000 a združovali sa v Interbrigádach.

Svoje zastúpenie v nich malo aj Československo. Odhaduje, sa že do bojov na strane ľavicovej vlády sa zapojilo niečo cez 2 000 ľudí z ČSR, pričom Slováci tvorili približne jednu tretinu. Išlo o prvých slovenských antifašistov. Napriek tomu majú na celom Slovensku zrejme len jediný pamätníček – pamätnú tabuľu na prvom poschodí budovy Hotelovej akadémie na Mikovíniho ulici v Bratislave. Tabuľa je stará, ťažko čitateľná, z chodníku takmer nevšimnuteľná a, podľa môjho názoru, trochu nedôstojná.

Interbrigadisti neodchádzali riskovať svoje životy do Španielska kvôli žoldu, ale z idealizmu a z obáv. Z obáv pred nástupom zla, ktoré sa mohlo po Taliansku, Nemecku a Španielsku veľmi rýchlo rozšíriť do celej Európy, vrátane našej republiky. Preto bolo útredným heslom našich interbrigadistov “U bran Madridu se bojuje také za Prahu!”. Dnes môžeme povedať, že tieto ich obavy sa naplnili.

Väčšinu z interbrigadistov tvorili komunisti, socialisti, anarchisti, sociálni demokrati – jednoducho ľavičiari z celéhointer sveta. Treba povedať, že v zahraničí si interbrigády vedia patrične uctiť – dôstojné pamätníky majú v mnohých mestách na Západe – v Štokholme, Berlíne, Paríži, Londýne, Glasgowe, Madride, ale aj v Seattli, San Franciscu, kanadskej Victorii či austrálskej Canberre. My však tému interbrigád ignorujeme – neobjavuje sa v kultúre, historickom bádaní a, žiaľ, nereflektuje ju ani legislatíva (zákon o protifašistickom odboji ho definuje ako boj za národné oslobodenia formujúci sa od roku 1939). A spomínať Ústav pamäti národa je snáď zbytočné. Ten sa oveľa radšej venuje takzvanému tretiemu odboju (odboj proti režimu v rokoch 1948-89), ktorého existencia je postavená na väčších legendách ako existencia starých Slovákov s kráľom Svätoplukom na čele.

Médiá a politici sa po marcových voľbách svorne pýtajú ako je možné, že toľko ľudí prišlo o historickú pamäť. A miesto toho, aby hľadali a ponúkali mladej generácii nové a nové pozitívne príklady z antifašistického odboja, tak svojim konaním len utvrdzujú “frustrovaného voliča” v správnosti jeho voľby. Ak chcete naozaj bojovať proti nastupujúcemu pravicovému radikalizmu – nech sa páči – máme množstvo príkladov medzi Interbrigadistami.

Nezaslúžili by si naši prví antifašisti dôstojnejší pamätník, väčšiu úctu spoločnosti, alebo minimálne pozornosť historiografie?

Madeline Albrightová patrí do Haagu, nie do Bratislavy!

11990655_1155452744469087_7903668374820605051_n

Front ľavicovej mládeže vyzýva k účasti na demonštrácii proti návšteve M. Albrightovej v Bratislave.

Piatok 15. apríla podvečer si má bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeline Albrightová prebrať ocenenie za rozvoj euroatlantických vzťahov. Ocenenie bude súčasťou slávnostného galavečera konferencie GLOBSEC 2016, ktorú v Bratislave organizuje Slovenská atlantická komisia – mimovládna organizácia napojená na štruktúry Severoatlantickej aliancie.

Front ľavicovej mládeže pri tejto príležitosti zvoláva protestné zhromaždenie. Sme presvedčení, že “rozvoj euroatlantických vzťahov” má vyzerať inak ako bombardovanie suverénneho štátu Juhoslávia bez mandátu OSN, ktorého dôsledkom je množstvo civilných obetí a vznik bábkového štátu Kosovo.

M. Albrightová je pre nás, mladých radikálnych ľavičiarov, stelesnením pokryteckej zahraničnej politiky USA využívajúcej princíp dvojitého metra pri napĺňaní svojich imperialistických ambícií. Bola to práve Albrightová, ktorá poukazovala na porušovanie ľudských práv juhoslovanskými jednotkami, no na druhej strane otvorene podporovala a stretávala sa s kosovskými teroristami z UCK. Tejto organizácii hlavná žalobkyňa Medzinárodného tribunálu v Haagu pre zločiny v bývalej Juhoslávii Carla del Ponte pripisuje obchodovanie s ľudskými orgánmi. Vodca UCK Hashim Thaci sa nakoniec stal premiérom samostatného Kosova, ktoré vzniklo pod kuratelou Spojených štátov amerických.

M. Albrightová nesie, podľa nášho názoru, spoluzodpovednosť za smrť stoviek,až tisícok civilných obetí bombardovania Juhoslávie letectvom NATO, ako aj obetí teroristov z UCK. Z toho dôvodu sme presvedčení, že bývalá ministerka zahraničia patrí pred Medzinárodný súdny tribunál v Haagu a nie na odovzdávanie ceny za rozvoj euroatlantických vzťahov v Bratislave.

Front ľavicovej mládeže touto cestou vyzýva všetky protivojnové, pokrokové a vlastenecké organizácie, mierových aktivistov a politikov, ktorí dlhodobo vystupujú proti imperialistickej politike USA, aby sa zapojili do organizovania demonštrácie proti návšteve M. Albrightovej.

Nech 15. apríla jednotne znie Bratislavou posolstvo: Na Slovensku si vážime mier, nie vojnových štváčov.

Podrobnosti o demonštrácii upresníme na facebookovej fanpage organizácie.

Artur Bekmatov

Predseda Frontu ľavicovej mládeže